Určite ste sa už stretli s tým typom človeka. Mladý, energický, aktívny, vyhľadávajúci príležitosti, dravý. Tento človek sa vyznačuje tým, že stále hľadá nové a nové možnosti pre svoj rozvoj. Má v sebe neutíchajúcu potrebu zistiť niečo viac, vidieť ako veci fungujú inde, naučiť sa niečo nové, nepoznané. Ale ako to vyzerá z druhej strany?
Úprimne, je to skvelý pocit. Chodiť po svete a objavovať, živiť túžbu po poznaní. Žiť v tejto dobe má mnoho výhod, medzi ktorými je hlavne tá, že už len máločo je nemožné. Preto som vďačná za to kto som a aké mám možnosti. Zarobiť si peniaze, učiť sa cudzie jazyky, cestovať, alebo robiť čokoľvek iné.


Je príjemné vidieť ako osobnostne rastiem. Ako vidím za sebou stopu, ako objavujem, a robí ma to úprimne šťastnou. Všetky tie objavené poznatky menia môj pohľad na svet a robia ma lepšou osobou, a to je hodnota, ktorá je pre mňa veľmi podstatná.


Ale. Určite ste nejaké ale čakali. Veď koniec koncov, všetko má svoje ale. A úprimne si myslím, že to nie je zlé. Neprisudzujem tomu vlastne žiadnu normatívnu hodnotu, jednoducho to tak je.

Len, keď sa to ale prejaví, a hlavne v nepríjemnej chvíli, tak na čas vidím veci z opačnej pespektívy. Z tej perspektívy, v ktorej mi chýba režim, niečo stále, niečo pravidelné, niečo, čo by upokojilo môj mozog.


Veľa toho začnem. Ale koľko toho dokončím? Skúsila som veľa prác. Ale všade ma to omrzelo a posunula som sa zas ďalej. Akoby som mala toľko možností, že si vždy hovorím, že vždy príde niečo lepšie. A málokedy viem čo vlastne chcem. Nevidím budúcnosť, solídne plány. Vidím aktivitu, objavovanie. Niekedy ale túžim po rutine, zvyku, niečom, o čo sa môžem oprieť.


A túžim sa vedieť rozhodnúť a ísť si za svojim rozhodnutím. Túžim zvládnu odmietnuť všetky ostatné možnosti a ustáliť sa na tej jednej.


Ale aj tak je to všetko fajn, zajtra ráno sa opäť zobudím s tou neutíchajúcou potrebou učiť sa niečo nové.


Jedna vec je ale pre mňa veľmi problematická, vrásky robiaca. Drvivá väčšina toho, čo teraz so svojim životom robím, je výsledkom mojich dobrovoľných rozhodnutí. A predsa sa až nebezpečne často obzerám a premýšľam prečo ma tamtá práca, ktorú mám, tak nebaví? A prečo ma tá škola nebaví tak, ako by ma mala baviť?

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
borovy  18. 10. 2016 16:40
no, prečo ?
 fotka
cos45  19. 10. 2016 10:20
Lebo clovek, ktory neupadol do rutiny, vacsinou hlada nieco skutocne, nemenne a realne. Zivot sa ma zit, zivot je zmena, zivot je vyzva. Rutina je nutnost pre niektorych ludi. Nemali by do toho spadnut vsetci ludia. Ludia maju byt cinni.
 fotka
antifunebracka  14. 12. 2017 17:08
Je super čítať si to z 2. strany
Napíš svoj komentár