Taká som zamyslená do svojich myšlienok čo sa mi prehrabávajú hlavou, že si nevšimnem, že predomnou stojí Alex, až vtedy keď sa prihovára. Ale započujem iba koniec.
„...hode?“
Pokrútim hlavou, nech sa vztrasiem myšlienok, ktoré mi obklúčili celú myseľ. „Prosím?“
Vtom si uvedomujem, že sa nachádzam niekto inde, než som bola pred chvílou. Ako som sa sem dostala?
„Si v pohode?“pýta sa ma Alex.
„J..j..som“ roztraseným hlasom poviem.
Cŕŕŕ. Zvoní na vyučovaciu hodinu.
„Naozaj?“
„Videl si to?“
„Ako čo myslíš? Tvoje vlasy? Áno, videl som. Odtiahoľ som ťa od davu žiakov, ktorí po tebe zízali“ v klude povedal a usmial sa. Strašne má pekný úsmev.
„Ďakujem“ a chystám sa ho objať. Ale on sa odtiahne. Pozrie sa na mna a naznačí mi rukou, aby som išla.
Cez hodinu sa Matúš stále ku mne otáča. Sedí totiž predomnou. Vždy sa milo usmeje a pootvorí ústa, akoby chcel niečo povedať. Otáča sa, otáča. Popritom som hojdá. A zrazu len silný rachot a Matúško nám je na zemi. Dneska už druhý krát leží na zemi a celá trieda a zase smeje.
„Matúš!“upozorní ho profesor. „Nepatrí sa dievčatám pozerať pod sukne“
Po tejto hláške od profesora sa trieda začne ešte viac rehotať. A vidím ako sa Matúš červená.
Cez prestávku zotieram tabulu, pretože som týždenníčka. Matúš sa postaví vedľa mna.
„Prepáč, ale ja som sa ti nepozeral pod suknu“ospravedlnuje sa mi Matúš.
„Ja viem nič si z toho nerob a kvôli mne si sa červenať nemusel“poviem mu so smiechom.
Ignoruje moju poznámku z vážnou tvárou. A po chvíli povie: „Ale rád by som“zasmial sa. „Ale nie. Prišiel som sa spýtať či by išla po škole so mnou na kofolu“
On chce ísť so mnou na kofolu?
„Iba čistá kofola nič viac?“spýtam sa ho a rukou si prehrabem vlasy.
„Čo by si viac chcela? Aby som sa ti pozeral pod suknu?“pousmial sa na mna.
„Beriem“poviem mu a hneď odkráča preč. Nestihnem mu povedať, že som nemyslela na to, aby mi pozeral pod suknu, ale iba na kofolu. Nevadí potom mu poviem. Snáď nieje voliaky uchylák. Poznám ho už zato dosť dlho.
Poobzerám sa po triede či nás nevidel alebo nepočul Alex. Naštastie ho tu nevidím. Chvalabohu! Nechcem, aby si myslel, že mám niečo s Matúšom. Matúš je len kamoš. Vyjsť si s ním na kofolu môžem. Ale z Alexom by som chcela niečo viac než len kamarátstvo. Vlastne ani neviem či sa so mnou baví. To je tá horšia predstava. Čo keď sa mu nepáčim?
A možno predsa, veď ma odtiahol od davu žiakov na chodbe, ktorý po mne čumeli. Aj keď mali načo, ale nemuseli. Len tak zlahka sa to stalo a nepamätám si vôbec ako to prestalo. Ani ako ma odtiaľ odtiahol Alex. Asi som bola veľmi mimo. So mnou nieje všetko v poriadku zrejme. Sen sa mi stal skutočnostou. Teraz ma prenasleduje. A stále sa všetko vráti na miesto, akoby sa to nikdy nestalo. Vlastne teraz si spomínam, že hlas v mojej izbe mi hovoril, že sa dneska stretneme. Nestretli sme sa. Aspoň si myslím s nikým výnimočním som sa nerozprávala. Čo keď ten hlas patrí tomu mužovi so sekerou? Nemôžem mu predsa veriť pokiaľ ho osobne nespoznám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár