Boj o lásku

Keď som bol raz tam hore v nebi,
pýtal som sa sám seba keby bolo keby,
či som sa mal inak zachovať,
či som ju mal inak milovať.
Budem to rozprávať o láske,
a venovať sa jednej vážnej otázke.

Keď som bol ešte tam dole,
a prechádzal som cez krásne pole,
pýtal som jednu krátku otázku.
Oplatí sa bojovať pre lásku?
Ja neskúsený v tejto veci som myslel, že nie,
no aj tak som stále prosil boha o znamenie.

Prešla už hrozne dlhá doba samoty,
bolo to také ako ponoriť sa do temnoty,
prechádzal som sa sám čiernym svetom,
v pátraní za svojím svetlom.
Chodil som, premýšlal a sníval o tom,
dumal som čo ak a čo potom.

Keď som raz prechádzal mestom Siena,
môj zrak upútalo jedno krásne žieňa.
Nemohol som ju spustiť z očí,
cítil som ako sa mi svet hrozne točí.
A teraz niečo o nej,
zamiloval som sa do nej.
Zrazu sa pozrela na mňa,
cítil som ako ten nepokoj spadol so mňa.
Rozmýšľal som či by toto mohlo byť tým znamením,
ak to nevyjde, nikdy sa nezmierim s týmto zranením.

Bola to ona, dievča mojich snov,
oplývala nekonečnou nádherou.
Jej krásne božské oči hnedučké,
a jej hnedé vlasy jemnučké.
A jej krásne telo,
ako by sa samo od seba chvelo,
ruky malo také hebké,
bolo to dievča veľmi krehké,
mala taký krásny zadok,
prosím preskočte tento riadok,
a ešte jej pekné nohy,
o ktorých by som vedel písať slohy.

Pri prvých slovách medzi nami,
som prestal so svojimi snami.
Vedel som že už je to tu,
konečne opustím tu samotu.
Ani neviete aký to bol zrazu pekný pocit,
dúfal som, že sa jej raz budem môcť zmocniť.

No stali sme sa len kamarátmi,
svoju lásku sme stále držali za dverami.
Bolo to dievča krásne no láskou sklamané,
ono už nechcelo nikdy byť láskou zničené.
Snažil som sa jej nejako pomôcť,
aj keď som nevedel ako tú kliatbu premôcť,
strašne som sa o ňu bál,
hrozne som sa strachoval.
Jej bolesť, ktorú cítila ma hrozne bolela,
ako priložený rozžeravený kov do biela.
Dúfal som, že sa to raz spraví časom,
a stalo sa, neviete aký šťastný som.

Myslel som, že nám už nebude nič stáť v ceste,
a tak sme sa stretli v meste,
chytila ma za ruku,
a odviedla na lúku.
Stalo sa to, prvý krát som ju pobozkal,
ležali sme vedľa seba v tráve,
pozerala sa mi jej očami do tváre.
Bol to prekrásny pocit,
aspoň na chvíľu sa jej zmocniť.

Prekonávali sme spolu všetky prekážky,
a nevnímali sme ostatných urážky.
Nebolo to medzi nami vždy ako to má byť,
no vždy sem sa vedeli rýchlo udobriť.
Bolo to ako krásny sen,
no už je čas pomaly zosadnúť na pevnú zem.

Ale čo sa stalo? Ona trocha ochladla,
nebodaj jej láska ku mne vyhasla.
A tu je ta otázka. Bojovať či nechať tak?
Rozhodol som sa. Budem bojovať tak či tak.

Snažil som sa náš vzťah aspoň trochu vyrovnať,
no jej city ku mne sa už k láske nedali prirovnať.
No ostali sme spolu ako najlepší kamaráti,
napokon veď prečo nie, máme sa hrozne radi.
Avšak ešte nie je všetkej lásky koniec,
ja ju ľúbim a tomu nikdy nenastane koniec.
Bojovať budem a nikdy neprestanem,
aj keby sa mi pod nohami chvela zem.

No už jej čas na návrat z neba,
to čo už odo mňa pocítiš bude len neha.
Dúfam, že medzi nami to už nebude kruté,
a budeme chodiť spolu ruka v ruke.

Nakoniec sa to stalo,všetko sa vydarilo.
a k láske sa to všetko navrátilo.
Teraz sme stále spolu ako jeden,
dúfam že nám to ešte vydrží minimálne rokov sedem.

Túto báseň venujem iba tebe, (Dreamermadman)
lebo za moje šťastie vďačím iba tebe.
Milujem ťa Kikuška.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu