Hlbokú od strdca, takú, čo nestráviš
Pohľad, čo do duše dieru ti vypáli
Obraz, čo z mysle už nikdy ti nezmizne
Spomienky na ten des naveky zostali
A ty si len praješ už nikdy sa neobzrieť
späť...
Lietaj, baby, snívaj, leť, kým sa dívam
Už tám stáť nebudem
Keď zlomíš si krídla..
Na vlastnej koži som to skúsiť nemusela
Dosť tvrdým spôsobom som aj tak pochopila
Čo to pojebané svinstvo časom spraví s ľuďmi
Keď sa omámení plavia mútnymi prúdmi
Zamysli sa, čo je horšie, než sám o seba sa báť?
Na to peklo ako cez sklo bezmocne sa pozerať
Sľuby, slzy, prosby, túžby, kolobehy lží..
Nová nádej, moje slová-pozviechaj sa, ži! !
Čistá hlava, rozhodnutý pevne vzdať sa ich
Ďalší márny pokus a pohľad, čo vyrazí mi dych
Už neviem, čo ďalej, modlím sa k Bohu
Každý ďen ten príbeh prežívať znovu
Neviem mu viac pomôcť, to on ma ťahá dolu
Nenechám ho samého, vždy, kéď sa dá, sme spolu
Zoberiem ho za ruku a ukážem mu slnko
Môže z búrky ujsť, len nájsť nezlomnú vôľu
Chcel vydržať, snažil sa a zas sa mu to vymklo
V tej chvíli sa všetko zahmlí
Tep zaleje panika
Zase sa to naspäť valí
Bludný kruh sa zamyká
Zase raz tie hnusné stavy
Triaška, plač, len tma a strach
Temná žena pri dverách
Preludy a nočné mory, kým zas oči neotvorí
Hladím ho po vlasoch, držím ho v objatí
Hodiny plynú a úzkosť sa vytratí
Jazvy po noži sa tiež časom zahoja.
Horšie sú tie, čo ostanú od boja
Kam ho to dovedie ani on sám nevie
Podporu moju má, usmiata odchádzam
Pocity reálne nechám si na doma
Pllačem a zlomená padnem na kolená
(jan. 2009)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár