Prach dopĺňa atmosféru
Hranicu dvoch rôznych svetov
Delí laina viery v zmenu
Tým miestam sa každý vyhne
On sa chce skryť pred svetom
Samotou vypĺňa chvíle
Spoločník sú chlast s fetom
Ona ticho plače v izbe
Dokola si pozerá
Fotky z jeho detstva, mizne
Aj posledná dôvera
V to, že bude ako predtým
Preklína chyby, čo spravila
Dnes v noci už zase nespí
Strach ju znútra zožiera
Že sa nemá vracať domov
Povedala, a tak aj je
Bolí to, no musela tak a svoj čin neľutuje
Zašitý v tme zmiznúť skúsi
Chce umŕtviť bolesť v duši
Pre pár hodín bez problémov
Je ochotný všetko zrušiť
Spomienky vidí len hmlisto
Do seba fúka to svinstvo
Žiť nemá chuť-vzdá sa toho daru
Za realitou spraví dlhú čiaru
Ľúbi ho, chce šancu vrátiť
Čo predtým zanedbala
Napraviť , nie syna stratiť
Neskoro sa prebrala
Takáto viac nesmie byť
Jedného dňa našla silu
Fľašu navždy odložiť
Našiel ľahko šťastie klamné
Užíva si cestu nikam
Biely prášok dušu kradne
Vdýchne ďalšiu lainu pika
Za úsmev, čo v tvári vzniká
Zvyšok času tvrdo pyká
Kým načisto nepodľahne
Stojí v diaľke anjel ticho
Už sa iba prizerá
Nemôže viac pomôcť tým dvom
Za sklom plače, zomiera.
Pri paneloch za ulicou
Prach pohltil atmosféru
Zavrieť oči pred tou hrôzou
Než sa ten des votrie do snov
Pri múre sa krčí niečo, čo bývalo človekom
Svetlo v jeho očiach zhaslo, ostala len bolesť v ňom
Krik v zranenej duši časom tvrdej práce umlčal
Otrávil svoj svet a všetko, čo na ňom predtým tak rád mal
Prázdna schránka v šere chátra
Čierna hmla jak znamenie
Že sa končí osudná hra
Myšlienky sa v hlave mútia
Upadá do zabudnutia
Po rokoch si naňho iba jeden človek spomenie...
(nov. 2008)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár