Podávame ruky ľuďom v snahe splniť vlastný cieľ
Obklopení tvárami v odraze sklenom
Cítime bezpečie v dni podpriemernom
Vnímame ich blízkosť, rozvážne a kľudne
Správajú sa ako my a nie je nám to čudné
Vo svetle lúčov tápame
Zvyknutí veriť len odrazu v zrkadle
Uzavretí do seba pre tisíc dôvodov
Strácame súdnosť zákerným spôsobom
Slepneme, žijeme trvalo v domnení
Akí sme slobodní, akí sme vznešení
-Pre uhol lúčov snáď
Neschopnosť rozoznať
V odrazoch vlastnú tvár
V tých krivých zrkadlách
Smie sa nám odpustiť..
Vrážame do stien pri vôli objatia
Všetky tie tváre naraz sa obrátia
Väznené v zrkadle majú len seba
Hrdo tú prázdnotu prehliadať vedia
Sto postáv v miestnosti neisto stojí
Pohľady do stien a do zeme mieria
Chrbtami navzájom a v plnej zbroji
Idú si vlastný boj od narodenia
Nikto sa nepozrie druhému do očí
Chcú, ale zabudli spoločnú reč
Len občas z ich ticha podakto vybočí
Precitne, zľakne sa, schová sa späť
V miestnosti stojí dav samotárov
Puto sa stratilo spolu s ich tvárou
Obrysy v zrkadlách falošne mätú
Držia v nich myšlienky s odporom k svetu
Pokope väznení, každý sám so sebou
Ďalej si stavajú sklenené steny
Schladli im srdcia, sebeckou slepotou
Sami sa otrávia z dnu opustení
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár