Svet ponorila do krvavého svetla.
V nočnom chlade, v temnej chvíli
sa milenci z jej slz napili.
V opojení, v záplave sladkastého strachu
líhajú si do kolísky zo zeme a machu.
O záhrade divých ruži tam snívajú,
keď na presvetlené nebo sa dívajú.
Kaskáda myšlienok im do duše vteká,
no primamive su, nehodne pre človeka.
Milenci prebodnutý temným citom,
jeden druhému sa stali ukrytom.
Obklopený ponurým nebom a sebou,
láskajú sa pre bolestnou nehou.
V nahom objatí v hladia na nebesá,
utrpením zovreté srdce plesa.
Vesmírne fluidum steká im až do útrob,
v myšlienkach, vidinách sa zraci hrob.
Pakt zo smrťou láskou uzavreli.
Tony krutých radosti už dozneli.
Z klenby nebeskej vystúpil koráb smrti.
Odplav u na nom sta na Charonovej plti.
Milenci pre bolestným citom utýraný,
pijú slzy luny zo svojich dlani.
Omameni tym milosrdnym jedom,
ich tela usinaju pod krvavym nebom.
Z hmly za už prístav konca vynára.
Pravá láska opäť nenaplnenou odstava.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
beruska_zuzanka
13. 3.marca 2007 20:36
Mno,pjekná báseň,len si oprav chybičky =O)
2
nadherna a premakana basen...dojala ma normalne...to sa tak casto nestava...krasa..
Napíš svoj komentár