Samota

Prázdny byt, kde nik ma nečaká
otváram, a miestnosť zhasnutá
chladne ma príjma do šera,
ktoré tu zanechal, ...bez slova...


varím si pre seba a žijem pre nikoho,
nik ma tu nevíta, teším sa na kde-koho,
ktokoľvek, kto dnes príde,
donesie zopár drobných,
čokoľvek, čo ma čaká,
alebo kto ma zhodí,
som strelec bez nábojov,
stratená v klame
v prázdnych tieňoch domov
a mam temno v hlave
nikto dnes nepochopí,
čo so mnou asi bude,
keď sa raz nezobudím,
a deň zrána zmizne,
oči sa neotvoria
a ja sa nezobudím,
oči sa neotvoria...
....a ja sa... nezobudím...

Tak sama
Na šírom mori.
Tak sama
Na prázdnej púšti.
Tak sama
Na zemeguli.
...som tak sama... a nikdy s nikým...

Prázdna posteľ, v nej nik ma neteší
nikto ma bozkami nehreje,
keď zatúžim po láske, môžem len ticho plakať
a čakať v dôvere, že sa tie temné dvere
zrazu otvoria, v nich nikto iný,
už iba ty.... a ja...

som opustená duša
chodím spať po polnoci,
celú noc pokúša ma
chuť po tvojom chcení
myslím na tvoje ruky
a na tvoj jemný dotyk
na všetky milé veci
o ktoré som prišla

dnes mi tak hrozne chýba
tá tvoja príkra neha
tvoj pohlaď do mojich očí
tvoj sladký bozk na duši
pár krásnych slov pred spaním,
pár milých bozkov zrána,
raňajky do postele
a pozornosť hodná krála
spoločná cesta domov
a krásne chvíle v parku
sladké reči v sprche
a nočný výlet do sna

tie sladké chvíle,
ktorých sa už nedočkám
nedočkám, oni neprídu,
neprídu,
keď ráno vstávam,
neprídu,
ostanem sama...

navždy tak sama....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu