.kolóra stôp

Zavrel som oči.
Videl som mnoho tvári.
Každá z nich.
Rozpráva svoj vlastný príbeh.



Typická pestrosť dúhy.
Chladná modrá,
aj vánok zmodrá,
a hľadí do nížin.
Ako červenosť,
plameňov.
Pohltnúc trochu
milotu milého
spasiteľa.
Žĺtkavosť pradie,
cez mačku snov,
pomalá pieseň,
v nás planie.
Ako rúž tvoj.
Ružová spúšť,
dvojakých myšlienok,
dvojité okuliare,
trúfalosť a zlosť.
Rúcaš prázdno,
nylonovou čiernou.
Neopatrnosť.
Nevidíš svetlo.

Jaguárie pazúry,
trhajú z nás kusy
farebných povlakov.
Tvoj hlas rinčí,
pádom ničí
zbehlosť obrazov.
Vôkol málo,
čudná zmora.

ó, óda.
Za bieleho dňa,
svetla plného,
nekonečného.
nazdobenÔ,
temnotou.
ó, óda plač.
tras sa.
Neznaj.
Bráň sa,
hraj sa.
Tvár sa,
nedaj sa.
Neľutuj,
nezrádzaj.
Nepokaz.

Óduj, na vieru. Nie na cirkev, jej tvár, ani náboženstvá. Ver svojmu úsudku. Nekráčaj v stopách, ale vytváraj schody, do...

vlastného dobra.




Zavrel som oči.
Zvykol som vidieť mnoho tvári.
Dnes nerozprávajú mi.
Príbeh neexistuje.
Sú na to absolútne sami.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu