Pravý tieň tváre čierny bol,
odzrkadlením jeho duše bôl,
Tváril sa že žije v ľuďoch,
že neznáša keď trpí slaboch.
Tak hromadil bolesť rok čo rok,
Tváriac sa že v ňom žije radosť,
nemal pokoj, smútok ani slasť
Vedel, že každý z nás má ho rád.
A že je mu vďačný za to, čo robí..
No nik z nich skutočne nechápal.
Nakoľko tváre nevravia príbehy,
to duše cítia všetky odohraté činy.
Falošné úsmevy roky zas a znova.
Nik z nich nedokázal vidieť bolesť
V chlapcových hnedých očiach.
Z chlapca bol chlap,
robustný a silný.
V očiach matky krásny, nadaný
Jednoducho ten najdokonalejší.
Svet ho však vnímal inak,
večne ustarostený mladík,
s hlavou v snoch,
ochotou na pleciach,
priniesť zmeny,
vyčarovať úsmevy na perách.
Tváriac sa, že všetko bude fajn.
Že on trpí vidno ťažko,
nedával najavo ako mu je,
možno mu chýbalo trochu lásky,
cítiť, že niekto dýcha pre jeho svet.
Že nie je tu sám, na všetko.
Že napriek všetkému má život zmysel.
Že každá jedná slza, na tvári ktorú zotrel...
...bola kvapka do mora lásky, v ktorom raz, nájde... to, prečo sa bije.
Kamenná tvár, slzy v očiach. To všetko, čo práve teraz cítiš. Neviem, ako si s tým poradíš, ani čo z toho vlastne cítiš. Viem, však jednú vec. Ochota pomôcť, na ramenách chlapa bude vždy. Navždy tvojou záchranou. Ak už nebudeš vládať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
cítiť, že niekto dýcha pre jeho svet.
Že nie je tu sám, na všetko.