Prázdna hlava,
prázdna myseľ.
Zavri oči,
rozdýchaj sa
a píš!
Vtedy, keď tvoje slová zneli ako med,
ja cítil som všetko dvojako, ako muká.
Cítil som bolesť, smútok, celý svetabôl.
Nechápeš, že celý tvoj svet ti núka
najkrajšie emócie spoza seba, teba.
Trucuješ ako trýzniteľ,
obalený v závoji lásky,
utkaného zo snov,
všetkých nás nesvojich.
Neprehnane milujúcich.
Hľadím do diaľky,
nieto svetla,
prázdny pocit.
Trúfam si povedať,
že neuvidím boha.
Ani tvoje jemné vlásky.
Nič z toho, čomu verím.
Vďaka tebe, vďaka súčasti
tvojho jemného bytia.
Prečo?
Trúfam odhadovať,
že to čo cítim prázdno,
nie je vôbec zhoda,
trúfalosti pomerná mora.
Ba aj nočná, denná,
nevyspytateľná.
Hazarduješ so silou,
prázdnou množinou
sám pán trýzniteľ,
neuvidí temno,
ale svetlo.
Tak ako nikdy neveril.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ja cítil som všetko dvojako, ako muká.
Cítil som bolesť, smútok, celý svetabôl.