Je noc, po tvojom hlase túžim.
Je noc, vlastná bolesť ma mučí.
Zjapem, vreštím. Nik ma nepoučí.
Pretože nik v mojom živote /nie?/ je.
A tak som ostal v tme.
Bolesť po čase vzrástla.
Nik ma nevidel trpieť.
Nik ma nevidel padať.
Nie? Tak časté...
Ako som držal tmu,
svoju lásku poslednú.
Aj tá mi zmizla.
Do prázdna. Precitla...
Je? Nik.
Vážnosť prázdna,
drží všetko láska?
Ak áno, prečo?
Je až taká fádna?
Nerozumiem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár