Predal som posledné kúsky plastelíny. Formoval som si ju do tvaru srdca. Bola červenej farby. Mala byť horúca, vraj plná lásky.
Kde sa stratila ta túha cítiť?
Možno odišla so sobotňajšou nocou. Frustrácia, sklamanie. Bolesť..
Veľa alkoholu, drog. A dokonca aj zlé rozhodnutie.
Prečo všetká bolesť neodišla s poslednými kúskami zvratkov?
Cítim sa strašne. Absolútne zanedbane. Mám pocit, ako keby som len živoril zo dňa na deň. Sklamaný, stratený. Niekde v tomto svete.
A tak len spomínam...
Ó, Robert.
Sladkým dotykom pohlaď oblohu očami hnedými.
Kde dobro a viera stráca nádej.
V tvare pýchy a zlosti stáva sa bledými kúskami svetla v noci.
Sovie oči platia.. a múdrosť, ktorú žerú, stráca všetku nehu.
Pamätám si, ako som to písal. Na papier. Ako som trpel pri každom slove. Dodnes to platí.
Tak čo, Robert... je čas to zmeniť?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
"Ako som trpel pri každom slove. Dodnes to platí." Ty aspon nejake slova dostanes.
Napíš svoj komentár
ale tie verse nizsie su dobre, zvlastne obrazy, neviem ci som ich celkom dobre pochopil ale za ne ti davam 4* rozhodne