Po rokoch

Tvoje sladké slová už nečujem,
Zmizla si z môjho života.
Tváril som sa že to zvládam,
moje srdce však volalo lekára.

Neveril som svojej samote,
kúsok mojej duše ostal tam.
Kde naše city boli reálne,
kde môj cit zmysel mal.

Roky prebehli od našich sklamaní,
dnes sa už na tom iba smejeme.
Aký sme boli hlúpo nešťastní.
Spomienky si v srdci hrejeme.

Ja však stále neviem cítiť,
nedokážem dôverovať láske.
Ty si šťastná a vidíš,
ako sa trápim v diaľke.

Bál som sa že moje city vzplanú,
povstanú z útrob môjho smútku.
Nestalo sa tak - už ma nebolí,
pocit že náš život nie je spolu.

A tak vyhlasujem že som slobodný.
Moja ťažoba navždy zhasla.
Moje srdce síce neverí,
no po rokoch smútku...
aspoň nejaká spása.

 Báseň

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu