Slečna Nebeská.

Prosím netvár sa že žiješ,
z pohára prázdneho piješ,
lásku, smútok a nehu biješ
Neexistuje TO, pre mňa.

Tvoj nápor trhá telo a dušu,
nevšímavosť ničí odušu.
Neprežívam, nežijem. Čuš už!
Spomienky mi privodíš,
netuším čo mi závidíš,
no nerozumiem myšlienkam..
Tvojim, tak ako predtým.
Citom nezrozumiteľným.
***
Obarenou rukou plnou pľuzgierov sa načiahol za ňou. Zľakla sa, hnusilo sa jej. Nevedela čo robiť, ako sa zachovať. No nechcela ho raniť. A tak sa stiahla. Spravila presne to, čo nik nechcel. Nechala ho napospas vlastnej bolesti, smútku a cnosti. Cnosť žiť, vytrvalo predurčovať ciele k dobrému. Pretože inak by nedokázal žiť. Nie bez nej, bez jej sladkých očí.

A vtedy, keď všetci začali pochybovať. Či z toho niekto vyjde víťazne, skončilo sa všetko. Tvárili sa, že nejestvuje. Ona, oni. Cudzinci kráčali a nežili. Živorili.
***
Dvaja muži, úplne opační, no zároveň rovnakí. Spájala ich cesta minulosti. Keď tvárou kráčali za rovnakým cieľom. Prežiť a žiť v šťastí. To čo mali si neskutočne vážili, no pri pohľade na ňu. Prestávali lapať dych. Proste nedýchali. Jej pohľad a úprimnosť, láska v očiach a lesk vlasov, tvorili užasnuté pohľady chlapov. Nevedeli o čo ide, čo to robí a čo príde. Zaklamať si a tváriť sa, že všetko bude oukej? Kdeže, vôbec. A tak si obaja, tvorili svoje šťastie. V ktorom figurovala ona, slečna nebeská. A v ich živote bola každý jeden deň. Postupom času, nevedeli žiť bez nej. No ani ona bez nich. Vraj, to tak má byť... Život tvorí mnohé príbehy, kde ľudia plačú, smejú sa a šalejú. Tvária sa, že vôbec žijú. No pritom neprestávajú túžiť po veciach, ktoré nemajú.

A keď to všetko začalo vyzerať fajn. Nejaká nádej a šťastie. Prišiel pád.

***

Vydláždila si mi cestu po snoch na okraji skazy. Tam, kde si ma učila, ako cítiť. Snil som, že neprejdu žiadne okamihy. Že čas zastaví svoju časomieru. Že sekundy nebudú ubiehať a ja si plne vychutnám tvoju predstavivosť. A city, ktoré sú, ma donútia myslieť. Vymýšľať skromné príbehy chlapcov, ktorí plakali nad láskou. A keď našli lásku, plakali ďalej. Od šťastia a toho, čo vlastne nechápali.
***

A tak ako kráčam znovu tou istou cestou, spomienky ukazujú ako moc som sa mýlil. Mnoho vecí bola lož. Čas, ktorý som pri tebe chcel zastaviť, mi ukazuje to, čo som prehliadal a nevidel.

Je čas aby som prijal to, že milovať neznamená len mať niekoho a byť s ním šťastný. Ale aj to, že ho nechám ísť. Že jeho šťastie nie je tu, je inde...

Zbohom, slečna nebeská.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu