Vždy som si uprostred telesnej výchovy predstavoval, ako vzlietnem do vzduchu, každý pozerá a ja asi tak na 40 metri začínam v rukách formovať oheň a obrovskou guľou točiacich sa a kvíliacich plameňov mením svoju triedu aj učiteľa na popol a potom pokračujem so zvyśkom budovy. Samozrejme bym uselo pár ľudí v ten deň chýbať.

Utešuje ma ale, že vo svete sa hromadia konflikty medzi veľmocami a tak mávam sny ako s otvorenými ústami zízam na atómový hríb. A vždy sa zobudím aj z plačm aj s odľahčením... Možno keby sme zomreli, nemuseli by sme si vyčítať naše rozhodnutia lebo by sme už žiadne nemohli urobiť.

A možno si nepredstavujem to čo si predstavujem, mŕtvych ľudí a utrpenie, pretože by som to fakt chcel... Len si myslím, že sa to stane a nechcem sa zblázniť keď ten čas príde.

Bojím sa.

 Úvaha
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
juwa  28. 6. 2009 17:20
Pekné....ale keď ťa teplo z výbuchu takej vodíkovej bomby zapáli a budeš zaživa horieť a potom ťa tlaková vlna zmetie na popol,ako keby si bol len prach,tak zrejme prídeš na to,že to nie je až tak príjemný pocit dívať sa na atómový hríb.
2 
fotka
vaychuck  28. 6. 2009 17:22
@juwa je to velmi rychla smrt tam stat... zlomok sekundy. Paradoxne ta najhumannejsia co ludstvo zatial vymyslelo.
3 
fotka
rombusa  28. 6. 2009 19:32
...prečo o takom to niečom rozmýšľajú 13-ročne deti???
4 
fotka
vaychuck  28. 6. 2009 19:37
@rombusa ked su vsetci slepi musi dieta ukazat ze cisar je holy.
5 
fotka
bubka15  1. 7. 2009 13:48
to neni dobre ked chces taketo veci...
6 
fotka
flavus  26. 8. 2009 23:41
A jedného rána sa prebudil a opäť vstúpil na pôdu vzdelávacieho ústavu. Tváril sa podivne. Nikto si nebol celkom istý, čo to drží v ruke a najmä prečo. Nikto to vlastne ani nečakal. Nezdalo sa, že by to bol ten typ a vôbec, tu u nás sa také veci vôbec nestávajú...

Napriek týmto argumentom sa to stalo. Tá budova vraj pekne horela...
Napíš svoj komentár