Človek sa pravdepodobne učí celý čas... Každou sekundou svojej existencie. Mal by sa učiť že? Chválime sa tým, že sme jediná rasa na zemi uvedomujúca si samú seba. Progredujúca vedomým spôsobom. Progredujúca racionálne. Čo je to však racionalita? Náš rozum je veľmi sofistikovaný prostriedok. Systém sa sám udržiava. Za vrchol myslenia potom považujeme morálne správanie sa. Umenie považujeme za vrcholný výkvet civilizácie. Nie je to však naopak? V čom je také dielo umenia efektívne pre zbytok spoločnosti? Prečo by sa ľudia mali správať morálne. Pre čitateľa musím rovno konštatovať, že som tu mimo otázok dobra a zla... Som tu mimo spytovania sa toho, čo je skutočne správne. Myslím si, že konkrétny prejav morálky totiž nerozhoduje. Ide skôr o modus.
Morálka podľa historickej skúsenosti vedie pre indivíduum a v neskorších fázach spoločnosti aj pre ňu ku systémovým chybám. Vedie k na prvý pohľad neracionálnemu spôsobu správania sa. Za hlavný cieľ rôzne morálky často vyzdvihujú celok ktorý reprezentujú. Kresťanstvo hovorí o bohu, štát hovorí o spoločnosti a ekonómii. Každá oblasť našej existencie je tak či onak ovplyvnená predstavami o morálke. Ešte aj agnostici, ateisti, anarchisti a všetky ostatné póly morálky v rôznych smeroch, sú vystavený morálnym dilemám- nech ich označujú hocakým spôsobom.
Pokladám morálku za predpojatý model správania, nech sa na to pozerám z hocakého hľadiska. Nie je možné etablovať dlhší čas istý typ morálky v spoločnosti ak má inherentne zakódovanú tendenciu viezť sociálne celky k zániku. Prečo? Jej nositelia zanikajú. V konečnom dôsledku majú však všetky typy spoločenstiev istý polčas rozpadu a tendenciu sa na konci rozbiť. Po čase prezentujú svojim nositeľom falošné informácie, ktoré mohli byť pravdivé kedysi, ale doba sa mení, ako v reálnych okolnostiach, tak aj v pochopení pojmov z minulosti. Čím je vývoj spoločenstva dynamickejší, tým skorej zabúda na predošle významy. Keby ale nebol dynamický, zaniklo by spoločenstvo už pred tým. Spoločenstvá hocakého typu majú teda tendenciu nepretrvávať.
Hľadám... chcel by som vedieť, aký koniec čaká ľudskú rasu ako celok. Prečo by som to chcel vedieť pýtate sa? Jednoducho, pretože sa ma to týka. Tak či onak, chcem vedieť či mám byť v živote sebec a urýchliť tak svojím konaním úpadok spoločnosti a jej zánik, pričom si ale pred smrťou fajne užijem alebo, či mám postupovať zodpovedne voči... ľudstvu, užiť si menej srandy, zato však zabezpečiť svojim malým dielom aby sa udržala. Toto závisí úplne od odpovede na jednu otázku:
Je možné aby ľudstvo pretrvalo do večnosti alebo je to len veľký hra na gény a myšlienky, ktorá raz v nejakom štádiu skončí?
Hocako to vezmem, hocako to premyslím, hocako to prepočítam, bude to vždy len domnienka. Tak tu prichádza na rad skutočná otázka viery:
Verím, že ľudstvo pretrvá?
Ale ak verím že pretrvá môže to mať viacero implikácií. Verím, že pretrvá na základe determinovaného predpokladu (či už z vierou v boha alebo bez), že pretrvá za každých okolností? Potom, by to znamenalo, že nech urobím hocičo som ďalšie koliesko v stroji, a moje akcie len potvrdia večnú existenciu systému. O to silnejší dôvod mám byť sebcom. Pretože nech urobím hocičo skončí to dobre. A tak prečo si pred smrťou neužiť kopu srandy bez zlého svedomia?
Alebo verím, že to ľudstvo MôŽE prežiť, ale tak sa stane len ak sa budeme snažiť. Potom sa budem snažiť alebo upadnem do beznádeje, že sa ostatní dosť nesnažia a aspoň si pred koncom užijem prdel.
Potom je tu možnosť, že si myslím, že nie je možné aby takýto systém pretrval. Potom si užijem prdel, spojene s beznádejou.
A je tu hnusná možnosť, že neverím skutočne, že to prežijeme, ale napriek tomu mi to nedá a snažím sa. Práca plus beznádej. Veľmi krehká motivácia.
Je tu kopa alternatív. Vlastne jediné, čo je fakt zaujímavé je pretrvanie a to je desne nudné.
Ale načo sa zaoberať takými veľkými otázkami?
Je to irelevantné, čomu veríme a čo robíme vlastne v každom prípade pre najväčšie dobro. Ak sa nevie najväčšie dobro postarať samé o seba, tak zanikne. Stavia sa tu znova otázka morálky. Prečo?
Žijeme vo veľmi malom svete. A ešte aj smiešne, časovo obmedzené celky ako sú naše kruhy známych, naše náboženstvo, či naša vlasť pre nás predstavujú dôležitosť. Prečo sa neupnúť radšej na náš vzťah k ním? Prečo sa nezahrať na koliesko a nechať zvyšok na ľudskú biologickú podstatu?
Sú aktívni činitelia v prospech spoločenstiev, aktívni v neprospech a ľudia čo sú mimo.
Koniec koncov to vždy bude len o tom, čo sa komu páči. Čo sa páči vám? A čo je najpodstatnejšie: Dáte si keksík?

 Záchod
Komentuj
 fotka
grietusha  31. 8. 2009 11:49
dám si keksík. a keď poriadne otvorím oči, tak si to prečítam znova. lebo sa mi to všetko zlialo za karpinami a teraz mi v hlave rezonuje totálny nonsens.
 fotka
nicmanenapada  31. 8. 2009 13:27
"...pochopení @Pojem -ov" Toto začína byť vážne



Ja slovo morálka ani nepoužívam, ani neviem, čo pre mňa znamená... Radšej si dám keksík. A ty tiež radšej kašli na to a daj si keksík
 fotka
vaychuck  31. 8. 2009 13:34
@nicmanenapada islo mi o to ze vyznam sa progredovanim meni, a aj ked pocitovo sa vystihne dobre a predava sa, vzdy dochadza k modifikaciam ktore nevyhnutne veu ku kritickej modifikacii, a rozbitiu vyznamov.
 fotka
nicmanenapada  31. 8. 2009 13:41
@vaychuck

To je pravda... Mne šlo zase o to, že tu na Birdzi ťa pochopí možno 5 ľudí, ktorí si to aj tak neprečítajú. Tak prečo nesrať na to?



A ešte by som pridal, že aj keď sa často ľudia správajú morálne, tak je to len zástierka a správajú sa tak, aby si rozmaznávali svoju hrdosť, svoje ego... Tak ja často vidím morálku.
 fotka
johnysheek  31. 8. 2009 14:03
@nicmanenapada celkovo t pochopi velmi malo ludi ktori spoznaju tvoje nazory a preto ich treba hodit za hlavu?



@vaychuck obcas ciny robia viac nez slova
 fotka
nicmanenapada  1. 9. 2009 01:25
@johnysheek

Neviem, dumám dumám, ale neviem



@vaychuck

Priznaj konečne vek
Napíš svoj komentár