Bolo ťažké prijať možnosť, že sa veci dostali mimo môjho vplyvu. Tu, kdesi v lese, uprostred nicoho, som sa naučil skromnosti. Bázne pred chaosom vo vlastnej mysli. Potiahol som si znova z fajky a pozrel sa do ohňa v kozube. Sedeli sme vedľa seba a nevydali ani hláska. Neviem čo to bolo. Malo to však blízko k šťastiu, k smútku aj k pocitu života ako takého. Situácia natoľko "normálna", že sa vymykala z mojeho nenormálneho života. Telá mokré od potu, sa trocha nepríjemne lepili ku gauču. Z vonku nás to ochladilo, ale tam kde sme sa dotýkali bolo teplo. Asi to bolo na tom také krásne. Závislosť. To, že sme vedeli, že skutočné teplo nám teraz dá len ten druhý.
Jej zamatové vlasy boli trocha zlepené. Po čele jej stekali kropaje potu a rozmazávali aj makeup. Sám seba neviem popísať. S odstupom času mám pocit, že som sa cítil jeden z mála razov živý, a že tieto pocity boli ešte posilnené jemným narkotikom, kolujúcim v mojich cievach, spolu s pohárom martini, ktorý som vypil nedávno, a ktorý sa bol pri neohrabanom geste nohy, zapierajúcej sa pri milovaní o zem rozlial.
Vonku spievali vtáky, kým sa nezvečerilo. Z počítača sa ozývala hudba a aj ja aj ona, sme boli až do rána bytosťami z mäsa a kostí a súčasne... božími stvoreniami.
Pokora je tam, kde nie je moc. Tam kde sme len našou slabou skutočnosťou. Pokora nás učí láske a láska nás učí pokore. Želal som si nech zomriem aby ten pocit vo mne rezonoval do večnosti. Takto žijem.
A raz zabudnem.
II.
Keď sme sa rozlúčili a ona nastúpila na taxík, prešiel som sa ešte po lese. Bolo to krásne, ale nie také pekné ako vo dvojici. Asi nie je spoločné pozorovanie okolia delením zážitkov ale zdieľaním... Telo som mal ustaté, ako aj myseľ. Duša však nikdy nebola taká jasná.
Je to paradoxné. Šťastie je svojím spôsobom traumatizujúce, oslabujúce. Ale načo sila? Tak ako sila umožňuje pretvárať realitu okolo, na obraz nášho vnútorneho sveta, silný neš´tastný človek vytvára zo sveta peklo.
Som šťastný. Som na krivke.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár