Neúcta

Viete, zamyslala som sa nad tym, preco si ludia nevazia to co maju, a ked to stratia tak potom vyplakavaju na ramene niekoho ineho, kamarata, kamaratky, rodica. Nemyslim zrovna stratu frajera, ale tak vseobecne. Moja kamaratka si nevazi veci, kt. by som ja brala za fantasticke, keby nieco take niekto pra mna spravil, a ona nad tym len ohrnie nosom, ze sak co.

Akoze, ked sa clovek snazi, este mu aj vynadaju, a ked sa nesnazi tak mu vynadaju aj tak. A o com to je? akoze toto mi vôbec nejde do hlavy...
Kazdy by sa predsa mal tesit z malickosti, nie? ...ved prave tie tak pekne sprijemnia nas zivot, ale bohvie kto to chape tak ako ja, ale asi je tych ludi malo, alebo aspon tych ludi co ja poznam.

Potom clovek zisti, ze to co mal, sa mu vzdialilo, alebo uplne postavilo stenu pred tym, co by mohlo byt take pekne. A pritom, pri konflikte nechce ustupit ani jedna strana, a ked aj ustupi, ten druhy stale vidi ten kôl v oku ineho a nie zrovna v tom svojom (vlastna skusenost, kt. trva). A potom nech sa divi, ze ludia sa spravaju tak ako sa spravaju. Ja vzdy hovorim, ze nic ine si nezasluzi, iba sprvanie adekvatne spravaniu toho druheho, pokial to uz vazne inak nejde, a verte ze v tomto pripade to inak uz naozaj ani nejde. Neviete, preco to tak je? strasne rada by som to totiz vedela, mozno by som zistila novy pohlad na vec.

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu