Boli by ste ochotní za niekoho zomrieť?

Dnes som dostala takúto otázku. Teda dostala som ju tak isto aj ja ako aj iní z mojej triedy. Čiže kvinta dnes dostala otázku: Boli by ste ochotní za niekoho zomrieť?
Veľmi ma táto otázka zaskočila a nikdy som o nej ani len nepremýšľala. Keď som tak uvažovala, takmer okamžite sa mi vynorila v hlave odpoveď “áno“. Ale v zápätí som začala pociťovať čosi iné. Skutočne by som bola ochotná obetovať sa?

Túto otázku sme zhodou okolností dostali na náboženstve. V Boha neverím, čože som v tom všetkom hľadala len a len svetský význam. Uvažovala som pre koho vlastne by som bola schopná to urobiť. Napadala ma rodina, všetci moji blízky. Ale nebola som si tým všetkým istá. Rozhodne by to musel byť človek, ktorého mám strašne rada a tak isto by mal prechovávať rovnaké city voči mne. Ale netušila som, či je tých ľudí veľa, alebo či je aspoň niekto.

Nie, tým si nebudem nikdy istá ale bolo to viac než zvláštne. Rozhodla som sa, že by som nad tým až toľko nemala uvažovať. Veď je viac ako nepravdepodobné, že sa niekedy ocitnem v takej situácii, keď môj život bude vlastne životom niekoho iného. Keď som si už myslela, že táto téma je v mojej mysli ukončená, chcela som sa zaoberať čímsi iným.

Ale hneď na to prišla ďalšia otázka: Myslíte si, že by bol niekto ochotný zomrieť za vás?
Prvé čo mi napadlo bolo “nie“. Rozhodne nie... Kto by sa už len pre mňa obetoval? Nikto. Aspoň podľa mňa nie. Napadli ma rodičia, samozrejme, ale necítila som v sebe nič také čo by mi tichúčko vravelo, že určite áno. Žiadny hlások sa neozval. A ja viem prečo. Nikdy by som to nedovolila! Určite nie. Áno, je možné, že to hovorím len teraz. Keď mi našťastie nič nehrozí, sedím kľudne doma a píšem... Ale aj tak si myslím, že by som nedokázala niekoho obrať o život len kvôli mne. Svedomie by ma hrýzlo a považovala by som to za niečo odporné, neľudské.

Viac-menej by to bola vražda. Síce by som to neurobila ja ale dotyčný človek a dokonca z vlastnej vôle, bola by to vražda. Jeden by zomrel aby zachránil druhého. Hlúposť. A preto ma napadlo, či by aj mne, ak by som bola ochotná položiť svoj život, niekto túto myšlienku zatrhol. Nevedela som odpoveď a ešte stále ju neviem nájsť.

Vo všeobecnosti to všetko pre mňa znamená asi toľko: ak by to niekto urobil, ajsne by dával najavo, že jeho život je menejcenný. Je veľa ľudí, čo sa cítia byť menejcenní, alebo to len predstierajú?
Ak by došlo k obetovaniu, ešte stále by si mysleli, že sú menejcenní?Alebo by túto myšlienku ihneď zavrhli a začali si vážiť svoj život?
Ja na to odpovedať neviem, vzhľadom na to, že by som aj bola ochotná obetovať sa, ale ak by som si to zaumienila a stálo by mi to za to, urobila by som to a zistila by som, že môj život JE menejcenný...alebo by som to všeto považovala za odvahu a šľachetnosť...

Čo si myslíte vy? Boli by ste ochotní urobiť niečo také?

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

25 komentov k blogu