Prirodzene, žijem s pocitom, že ten niekto sa v mojom živote nikdy, ale nikdy neobjaví. Je to viac než pravdepodobné, vzhľadom na to, že je tu X faktorov, ktoré to dokonal ovplyvňujú. Nech robím čo robím, tých faktorov sa neviem zbaviť! Neviem sa ich striasť. Sú ako môj tieň. Všade, kde sa pohnem sú aj oni... Niekedy si dokonca myslím, že som sa ich zbavila a otáčam sa za nimi. A nevidím ich. Ale vzápätí zistím, že stojím proti slnku a keď sa otočím chrbtom k slnku už ma čakajú a snažia sa mi podkladať imaginárne nohy aby som opäť spadla.
Vždy je to tak. A aj keď viem, že sú hneď vedľa mňa ľudia, ktorí by ma vedeli počas padania chytiť(teda-aspoň sa tak tvária a ide im to celkom dobre), nedovolím im to a aj tak spadnem. Všetko chcem robiť sama. Sama sa trápiť, sama trpieť, sama tíško plakať, sama existovať. Ale ja to neviem. Neviem byť sama, hoci sama som. Neviem žiť s pocitom že som opustená, ale predsa opustená som. Takto existovať neveim a robí mi to značné problémy, ale ja už neveim čo by som mala urobiť aby to tak nebolo. Toľko síl som do toho vložila...toľko smútku a ľútosti nad sebou. Je to strašné, keď už klesám an takéto dno. Dno úplnej, totálnej ľudskej hlúposti.
Už neverím nikomu. Vôbec. Možno sa tak tvárim, ale hlboko vo vnútri neverím. Veď neverím ani sebe a ani v seba, tak prečo by som mala veriť iným. Iným, ktorí ani zďaleka netušia aká som, čo sa so mnou deje a kam toto všetko smeruje. Nikto ma nechápe, pretože ja mám ohromný problém pochopiť seba. Ak by ste vymenovali všetky negatívne vlastnosti, aké človek môže mať, minimálne 99% by som pripisovala sebe.
Nechem priamo povedať, že sa celkovo neznášam, lebo to by som vyznela ako nejaká trapka čo nevie čo od rozkoše. Nie ja sa necítim tak, že sa doslova neznášam, ale myslím že je strašne veľa ľudí ktorí sú na tom omnoho omnoho lepšie než ja. Ale fakt omnoho. Teda, aspoň podľa mňa. Ale zase omnoho horiše by bolo, keby bolo moje sebavedomie na úrovni 150 zo 100. 50 bodov by bol bonus za vysoký nadpriemer. Nie moje sebavedomie je niekde medzi -20 až 0. Nulovú hranicu sa mi nepodarilo dosiahnuť. Ešte stále je až príliš ďaleko. Nemám na ňu najmenší dôvod. Nemám mať prečo. Nemám žiadne fakty, ktoré by mi dovoľovali byť na tej úrovni. Neviem ich nájsť...ale ten niekto by možno vedel...ale ako som spomínala, ten niekto je viac než nerálna predstava.
Toto všetko sú moje spontánne myšlienky, ale nepísala som ich až tak z brucha. Rozmýšľala som o tom, prečo ma práve toto napadlo a prečo je to pravda, Tak veľmi by som to chcela vedieť. Ale tá odpoveď je zahalená čímsi, čo neviem alebo nechcem dať preč. Ešte by som zistila viac krutú pravdu ako je tá, ktorá je okolo mňa....
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Ludia, ktori sa ta snazia znemoznit, vysmiat sa ti urob ta hlupou a tak podobne , tym ze to robia su ovela menej , su to totalne sracky ktore nevedia co so sebou tak sa musia vyvrsit na niekom inom , je to smiesne , rozkopat rite takym hlupakom , prizemni ludia, ktori maju strasne nizke iq ak takeho nieco msuia robit, byt sarkasticky aby si ziskali piazen inych ako ta strapnuju, a vsetci na okolo este tlieskaju...
...sice sa vravi ze najlepsie obrana je utok, ale utocit na take hovno je este horsie, ako nci nerobit
...sice sa vravi ze najlepsie obrana je utok, ale utocit na take hovno je este horsie, ako nci nerobit
3
Aby sa človek mohol naučiť existovať s druhými a nežiť v pocite opustenia a samoty, musí sa predovšetkým naučiť existovať sám so sebou.
Pozor na zlé predtuchy a paranoje, to je rozdiel, možno ti nikto žiadne imaginárne nohy nepodkladá.
Každý deň sa o kúsok meníme aj keď to tak možno nevyzerá. Ak ti to doteraz nešlo, nemysli na to, že to nejde, ale na to, KDE bol ten základný problém, PREČO si sa nemohla zmeniť. Keď chceš tak sa to dá. Len musíš chcieť. A s tým, či chceš alebo nie, ti už nepomôže nikto. Neskôr hej - ale prvý krok je vždy na nás...
Pozor na zlé predtuchy a paranoje, to je rozdiel, možno ti nikto žiadne imaginárne nohy nepodkladá.
Každý deň sa o kúsok meníme aj keď to tak možno nevyzerá. Ak ti to doteraz nešlo, nemysli na to, že to nejde, ale na to, KDE bol ten základný problém, PREČO si sa nemohla zmeniť. Keď chceš tak sa to dá. Len musíš chcieť. A s tým, či chceš alebo nie, ti už nepomôže nikto. Neskôr hej - ale prvý krok je vždy na nás...
4
Zabeus: no vsetko co si napisal , cista pravda, vsetko je to tak ,lenze k veci....
ZIT NA STREDEJ SKOLE, kde si priemerne 8 hodin z dna ides tam rano o osmej prichadzas o piatej nejak prebdejes poobede , vyspis sa , zas skola, nie je to ziadna paranoja, lebo nieco ten cely proces muselo nastartovat a to povedzem ze bolo nepekne spravanie dakych ludi kolo nej a proste povedzme ze us sa toho pocitu nevie zbavit
ZIT NA STREDEJ SKOLE, kde si priemerne 8 hodin z dna ides tam rano o osmej prichadzas o piatej nejak prebdejes poobede , vyspis sa , zas skola, nie je to ziadna paranoja, lebo nieco ten cely proces muselo nastartovat a to povedzem ze bolo nepekne spravanie dakych ludi kolo nej a proste povedzme ze us sa toho pocitu nevie zbavit
5
veron napisala si to pekne .. ale ved naco sa trapit ked vies ze tu mas niekoho kto sa ti snazi pomoct , ked ti bolo smutno tak som sa snazila to nejako urovnat , lenze vazne pri tebe sa to neda ( nemyslene v zlom). daj moznost ludom aby ti pomohli ved sama sa tak ci tak stoho nedostanes. ved naco je potom mat dobrzch priatelov , neda sa len pomahat ale aj pomoc primat veron skus porozmyslat a preniest sa nad tym ze vsetko zvladnes sama . drzim palce
6
Suhlasim Pati ty kks ani ja by som lepsie nevedela vyjadrit to spravne ze treba prijat pomocnu ruku
Napíš svoj komentár
kto je ten niekto? veron urcite pri tebe nech sa deje co sa deje niekto bude stat, kazdy to ma obcas tazke, aj ja , nie vzdy si verim, aj ked sa tak tvarim, ale sama som zo seba tiez zmatana, je dobre si particne verit, verit v seba svoje schopnosti, ale podla mna je omnoho zit v nejakej fiktivnej predstave o tom aky si naduzasny verit si tak velmi, az sa stanes namyslenym ani nevies jak....
ale este k blogu ze, dost som sa zamyslala nad tym jak si pisala o tych imaginarnych nohach ktore sa ti neikto snazi stale podkladat pod nohy, snazi sa ta podrazit, skopnut k zemi, to vsetko, si nemyslis len ty, aj ja mam take chvile ked ma prenasleduju takeho myslienky, ale stale urobim vsetko preto aby som sa ich zbavila :p
Naozaj pekny si , kedze veim tovju momentalen situaciu, tak mozem ohodnotit a vazne aspon precitat to co citis, ked us vzit sa do toho nemoze, lebo viem jake je to tazke..aj ked lahko sa to hovori vsetko