Príbeh...koniec:)

Už nič nieje,všetko zmizlo-stratilo sa.Ako je to mošné?Jedného pekného dňa bolo všetko na druhý den nič....

Dievča kráčalo v podvečer teplého júnové dňa za svojim chlapcom.
Mali sa stretnúť na svojom zvyčajnom miestečku kde ju vždy čakával.
Avšak dievča sa vybralo skorej že ho prekvapí no bolo to však opačne...
Chlapec tam bol bol však s inou,darmo sa neskor vyhováral že to bola kamarátka.Dievča videla všetko a videla to po svojom videla ako ten jej chlapec s ktorým prežila fakt nádherné chvíle bozkával inú...
Bolo to niečo neuveritelné.Zalial ju studený pot prišlo jej zle.
Dievča okamžite bežala za chlapcom jednu mu vylepila a utekala preč...
Už nič nemá význam,ako,prečo?Však aká to bola krásna rozprávka ako mohlo niečo takéto skončiť?tieto otázky jej nedali spávať a nechcela sa ani nikomu zdoveriť šak prečo stále nechápala...Bola strašne rozčúlená,chlapec jej stále vyvolával,písal že ho to mrzí...V tej chvíli jej to bolo všetko jedno chcela naňho len zabudnúť to sa však tak rýchlo nedá...Spomínala na tie krásne chvíle však strašne ju sklamal.Jej svet sa úplne zrútil.Ked spomenula na ten jeho smiech,tvár,vlasy,tie krásne rečičiky áno boli to len tie hlúpe oblbovacie reči,ktoré používa vela chlapcov len aby sa na ne to dievča zmotalo tak jej bolo strašne,myslela len na to čo teras?Už sa tam nemoše vrátiť,toho chlapca spoznala pri jednej partii v ktorej bola a tak sa asi musela skončiť jedna etapa jej života...ale predsa to bol taký dlhý čas ktorý spolu strávili?stále nechápala mala chuť všetko ukončiť...to však nejde boli tu aj iní ludia ktorí mali dievča rada aspoň to si povedala a snažila sa prežiť aj tú najhoršiu chvílu svojho života.Ani spať sa jej nedalo kedže prve čo sa vynorilo v jej mysli ked zatvorila svoje uplakané oči bol ten obraz ako ten chlapec v ktorého verila bozkával iné dievča...
Ako však išiel život dalej dievča sa naštastie z toho pekne dostala bez nejakej ujmy na zdraví.
Dnes už prešiel rok...a tak si dievča prežila aj dalšie vztahy,vie čo má čakať a už nebude taká naivná...Na všetko sa teraz pozerá z nadhladom a čaká na dalšiu loove..aj ked sa jej dako moc nedarí.
Každý si na svoje štastie musí počkať...A musí si aj svoje štastie strážiť.
Stále verí čo sa má stať stane sa..a čaká...a verí že sa to tak muselo všetko stať,každý si svoje musí prežiť a vie keby sa to nestalo tak by to časom aj tak dopadlo zle.Lebo kebyže si to nenahovára asi sa z toho nedostane.
A čo bolo s chlapcom?ten sa presťahoval naštastie daleko od dievčaťa.
Dievča mu nakoniec(po dosť dlhom čase)odpustila aj ked to chlapec asi nevie..
Teras hádam ked si spomenú na tie chvíle čo prežili tak na seba spomínaju v dobrom lebo odpuštanie je dobrá vec a treba aj odpúštať

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu