Baby

Nikdy som nebol extra spoločenský typ, keď sa rozpamätám na tých posledných 20 rokov tak ma nikdy nepovažovali za nejakého miláčika kolektívu, vždy som bol mimo, dosť ma to trápilo kedysi, keď som bol mladší, ale ako človek starne tak časom si na určité veci zvyká, a naučí sa existovať aj sám (alebo sa zblázni).

Pre normálneho človeka, keď sa s niekým takým bavím, je to nepredstaviteľné byť sám, každý potrebuje (niekedy až chorobne) mať okolo seba kolektív, kamarátov, ľudí a pod. Ja takúto potrebu nepociťujem resp. nepociťujem ju v takej miere v akej ju pociťujú ostatní. Z toho vyplýva samozrejme, že ani nemám partiu. Neznamená to, že nemám kamošov, mám ich zopár, ale sú to také osobné kamarátstva, sem-tam ideme von, sem-tam niečo spolu podnikneme, ale je to skôr príležitosť ako pravidlo – také veci, že chodíme pravidelne viacerí von mi je fakt cudzie.

Samota je zaujímavý stav – postaví vás zoči voči sebe samému, vaša pozornosť patrí len vám a vášmu vnútru, môžete dokonale spoznať seba samých a v neposlednom rade vaša psychická odolnosť vzrastie. Naučíte sa vnímať veci z určitej vzdialenosti – získate nadhľad a ľudí okolo seba vnímate inak. Keď porozumiete sami sebe tak viete lepšie porozumieť aj ostatným. Ale ako všetko ostatné tak aj samota má svoje negatíva. Ľuďom síce viete porozumieť, ale nijako vás to k tým ľuďom nepriblíži.

Snáď s ničím iným som v živote nemal tak veľa problémov ako s babami. Mám s nimi problém, či už ide o to nejakú získať alebo si nejakú udržať. Nie som spoločenský typ, to som už spomenul. Ináč troška zaujímavé, všetci hovoria, že buďte sami sebou, ale v skutočnosti ak ste sám sebou tak sa k vám správajú oveľa horšie. Ja som sám sebou ako mi to jedna kamarátka povedala „Tvoja úprimnosť ma až desí“ – tak to je, desím ľudí mojou úprimnosťou, ale tak ak mám byť sám sebou tak mám byť aj úprimný no nie?

Poviem pravdu: Nebavia ma disky, všetko to natriasanie sa na parkete mi pripadá ako primitívnosť, kecanie s polonajebanými polokamarátmi o poloblbostiach považujem tiež za stratu času. Tak ale prečo tam potom chodím? No kvôli babám. Som chlap, nemôžem za to, baby ma proste priťahujú – chlapi sú takto od prírody naprogramovaní, no a keď vidím nejaké pekné baby v minisukni tak hneď sa za nimi obzriem. Nemám problém ich osloviť, skôr mám iný problém, baviť sa s nimi o niečom tak, aby som ich zaujal aj trochu „inak“ než inteligentnými kecmi a zaujímavými názormi alebo ich odpudil totálnymi blbosťami. Pravdupovediac, pokiaľ baba nie je intelektuálne zameraná tak ma musí považovať za nudného alebo dotieravého, čo mi aj neraz povedali.

Problém je, že ja proste babu potrebujem alebo ako mi to jeden kamoš raz povedal: „Kámo, nájdi si dobrú jebačku, a poriadne si zatrtkaj, že sa nebudeš vedieť na druhý deň ani postaviť“. Sex je prirodzená ľudská potreba, no a ja ho mám nedostatok už pomerne dlhú dobu, a keď človek niečo dlho potláča tak sa to na ňom začne prejavovať. Viem sa držať na uzde, ale neviem prečo, baby to akoby vedeli vycítiť o čo chlapovi ide. Raz som randil s jednou slečnou tri mesiace, po troch mesiacoch mi povedala: „Si milý, pozorný, máš fajn názory, ale vieš .... vidím na tebe, že chceš ... no a preto z toho nič nebude, ale môžeme byť kamaráti“. Hmmm... napiču, 3 mesiace a nič – čo som si z toho zobral? Nemá to zmysel pretvarovať sa pred babami, povedz na rovinu o čo ti ide. Na 99% ťa pošlú do kelu, ale stále ti ostáva 1%, len nesmiem zabúdať využiť každú príležitosť lebo nikdy nevieš kedy budeš mať ďalšiu

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu