Začnem troška z ďaleka; nikdy v živote som nepatril k jedincom čo by na telesnej extra vynikali, a to podotýkam, že za mojich časov (ČSSR, ČSFR a až potom SR ) bola telesná výchova braná troška vážnejšie ako je teraz. Skratka k športu som nikdy extra neinklinoval a aj keď som na strednej začal s posilkou – čo mi celkom aj šlo – sa môj vzťah k športu nemenil. Prišla vysoká, sem tam sa zašlo do posilky, dvíhali sa činky, neskôr práca v SBS – tam sa dvíhanie činiek vyplatí. Keď som končil s prácou SBS a menil som pracovisko a odchádzal z BA vyzeral som ako taká veľká nabratá skriňa.
Po tom čo som sa nasťahoval na nový privát mi jeden zo spolubývajúcich raz povedal: „Idem na tréning.“ Ja som sa ho hneď spýtal, že aký a či ide o posilku, on že nie – robí bojové umenia. Pravdupovediac som sa s nimi nikdy zblízka nestretol, raz som bol pozrieť aikido v BA, kedysi na ZŠke náš riaditeľ robil judo, ale to bolo asi tak všetko. Tento spolubývajúci mi nasadil chrobáka do hlavy a tak som sa raz prišiel pozrieť na jeden tréning, zo začiatku som bol skeptický, tak nabudúce som si to šiel rovno vyskúšať, musím povedať, že som nevydržal ani polovicu a zosypal som sa, nevládal som. Vtedy som si niečo uvedomil, taká jedna múdrosť do života – nestačí byť veľký, treba sa vedieť s tou hmotou aj hýbať. Ďalej som si uvedomil, že tej hmoty mám asi predsa len viac než príliš, takže treba viacej makať na sebe aby jej bolo menej.
Za tie posledné 3 roky čo som odišiel z BA sa venujem bojovým umeniam, musím priznať, že napredujem pomalšie než ostatní, ale tak ostatní sú väčšinou vo vekovom rozpätí 8-17 rokov, čo už, na staré kolená je ťažšie rozhýbať kosti a rozťahovať šľachy, niekde sa to zaháľanie na ZŠke muselo vypomstiť . Napriek všetkému neľutujem, že sa tomu venujem, jeden tréner mi raz na sústredku povedal, že toľko koľko do toho vrazíš toľko ti to aj vráti, má pravdu – takú kondičku akú mám teraz som nemal za posledných 6-8 rokov, oveľa menej sa bojím osobných stretnutí s „väčšími“ ľuďmi, ale na druhej strane konám sebaistejšie a konfliktom sa viem aj vyhnúť, keď chcem.
Ak to tak zhrniem tak prínos bojových umení pre mňa je dvojaký, okrem toho, že som spracoval veľkú časť tukového tkaniva a vládzem behať, mi to dalo do života trochu pokoja a vyrovnanosti – viem si lepšie usporiadať myšlienky a som disciplinovanejší a hlavne tieto posledné dve veci som vždy potreboval.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ygor
15. 12.decembra 2007 16:31
A co trenujes?
Napíš svoj komentár