11
Ak dôjde k stretnutiu duálnych duší, prebieha to väčšinou neobvykle – ako keby sa po dlhom čase – možno viacerých životoch – tieto duše znova spojili. Akonáhle je prvý kontakt naviazaný, spozorujú, že aj keď by si mali byť cudzí, tomuto človeku nezávisle od pohlavia bezvýhradne dôverujú a myšlienky na neho sa nedajú odohnať.
Cítia neuveriteľnú príťažlivosť, ktorá ich ako keby privádzala do šialenstva. Údiv nad toľkým spoločným postupne rastie. Často krát sú telepatia a vonkajšie vplyvy v takom obsahu v hre, že vedomie je podrobené ťažkej skúške. Vynárajú sa otázky nad otázkami.
Čo sa to tu deje? Kto si? Odkiaľ si sa zrazu objavil? Nie som predsa zaľúbený, prečo ťa predsa len mentálne tak potrebujem ako moju dennú potravu? Prečo rozmýšľam nad každým slovom, ktoré ti napíšem sto krát? Prečo sa tomu magnetickému priťahovaniu neviem ubrániť? Neexistuje tlačidlo s názvom „vypnúť“? Som už kompletne zmätený v hlave? Prečo to vyzerá, že sa mi obrátil z jednej sekundy na druhú môj život hore hlavou? Čo ma to drží?
Oukej, izba u psychiatra sa zatiaľ rezervovať nemusí, keďže dnes v cykle vodnára sa takéto stretnutia stávajú častejšími. A keďže sa príbehy týkajúcich natoľko podobajú, poďme sa pozrieť čo to má fenomén duálnej duše do seba.
Ak sa dostaví možnosť pozrieť sa svojej duálnej duši prvý krát do očí, vypunkne totálny vnútorný chaos. Vynoria sa ďalšie otázky. Prečo sa cítim v tomto momente ako keby som akurát prišiel domov? Prečo sa rozpoznávam v tvojich očiach? Prečo cítim sám seba, keď sa ťa dotýkam? Prečo sa neviem odtrhnúť od tvojich očí? Prečo je pre mňa nemožné, tento výnimočný pocit opísať slovami? Prečo prestane mať význam priestor a čas? Uvedomím si: „Toto musí byť zrkadlo mojej vlastnej duše.“
Osobné stretnutia sú vo veľa prípadoch zriedkavé, ak vôbec sú možné, keďže sú mimoriadne sťažené vonkajšími okolnosťami (veľká vzdialenosť alebo iné životné okolnosti). Ak sa majú / môžu / musia tieto osobné stretnutia uskutočniť, treba často krát počítať s vynaložením nadľudského úsilia.
Potom je tu pocit, že nejde o zaľúbenosť, ktorá by sa ako je známe prejavila motýľmi v bruchu. Veľmi ťažko sa hľadajú správne slová pre tieto zvláštne pocity. Niektorí dokážu cítiť ich duálnu dušu, aj keď je od nich vzdialená tisíce svetelných kilometrov. Ruky sú zrazu ľadové, hlava horí ako blčiaci oheň, zdá sa že vnútro praskne, určité časti tela sa zmrštia a pocit dýchania naberá zrazu inú formu. Je priam nemožné, ten pocit popísať. Ako vysielač a prijímač, ktorí su nastavení na rovnakú vlnovú dĺžku. V týchto hlbokých mentálnych okamihoch prijde väčšinou len sekundy neskôr znamenie, či telefonát, sms, e-mail, alebo udička na nejakom plagáte, alebo kdekoľvek. Tí, čo to raz zažili poznajú tento neuveriteľný pocit a určite sa tu nájdu.
Časom človek objaví v sebe duchovnú stránku, enormne veľa sa z tohto stretnutia naučí, naučí sa bezpodmienečne milovať, bez výnimky. Táto láska je iná ako nám zvyčajne známa láska a jedinečný / boží dar. Správny výraz by asi bol láska duší. Zakladá sa na prianí, spriaznenú dušu dostať / vidieť v stave absolútneho šťastia, absolútnej spokojnosti. Nikto by v takomto vzťahu nechcel vlastniť alebo zničiť život toho druhého. Každý sa snaží naďalej žiť svoj život ako je zvyknutý a ako sa nalepšie dá. Raz sa dostaví poznanie, že tieto spojenia / vzťahy musia byť božia vôľa a viera vo veci, ktoré sa predtým zdali nemožné, stúpa.
Tak, ako nebesky prebieha stretnutie sa s vlastnou duálnou dušou, tak môže byť aj bolestivé, preto niekto často používa slová ako „nebo a peklo“. A nakoniec vyzerajú byť fázy odlúčenia tiež súčasťou takéhoto vzťahu. Niekedy úplne bez príčiny, alebo vyvolané nešťastnými okolnosťami alebo ťažkými neporozumeniami si, aké boli človeku dovtedy neznáme. Takéto situácie vyvolávajú v jednom pocit umierania časti jeho vnútra. Až si človek myslí, že stráca kontrolu nad svojím životom, čo vôbec nie je na srandu ak sa treba popri tom starať naďalej o chod dňa (napr. o rodinu alebo sa poriadne vedieť sústrediť na prácu). Celé okolie cíti samozrejme tiež zmenu, čo nie je zrovna najľahšie, hlavne s rodinou. Človek je vystavený otázkam, na ktoré sám nepozná odpoveď.
Rozumieť spôsobu správania sa duálnej duše často nie je najľahšie, presne tak, ako vlastnej rozumieť vlastnej duši. Na jednej strane chce človek pre toho druhého len to najlepšie – veď bezpodmienečne – na druhej strane sú momenty, kedy si duálne duše – poväčšinou nevedome – vytvárajú veľké bolesti. Emocionálne sú raz hore a raz dole. V určitých okamihoch si človek už po dvoch sekundách po napísaní alebo povedaní všimne, že toho druhého zranil, aj keď povedané slová vôbec nemali byť použité. Znova stojí pred ďalšími otázkami: „Kto to napísal? Čo ma k tomu viedlo? To som predsa nebol ja? Bolo to moje podvedomie? Čo som to spravil?“ V týchto bolestivých situáciach absolútneho zúfalstva sa pokúšajú niektorí „odpútať“, ale veľmi rýchlo si uvedomia, že je to nemožné. Jediné slovíčko duálnej duše stačí na zahodenie všetkých myšlienok za seba.
Ako to presne u týkajúcich sa prebieha, závisí pravdepodobne od úrovne a rastu duše, často krát jeden z nich zaostáva. Na rovinu povedané si potom povie jeden z nich – či vedome alebo podvedome – „S toľko veľa, novými, neznámymi dojmami / pocitmi a s takýmto razantným tempom vývoja neviem v tomto momente zaobchádzať, preto sa musím stiahnuť“. Keď sa duša posunula do určitého ďalšieho štádia, kontakt sa väčšinou znova obnoví. Toto by aspoň vysvetľovalo fázy odlúčenia, ktoré sú časovo rôzne – od pár dní, až po viacero dní, mesiacov alebo dokonca rokov – podľa vývoja duše. Faktor učenia sa pri tom je enormný.
Ak človek stretol raz svoju duálnu dušu, stane sa jej tak prístupný, že jediná SMS, mail alebo veta môže ihneď vyvolať pocit stúpania do nebeských sfér alebo pádu do najhlbšej doliny. Vnímaví sa stávajú aj pre vonkajšie okolnosti (napr. situácie vo filme, určité pesničky alebo slová v rádiu). Najmenšia maličkosť dokáže človeka tak dojať, že nevie svoje emócie potlačiť a čuduje sa sám sebe. V skratke sa dá povedať, že sa človek cez jeho duálnu dušu učí nájsť cestu k sebe a dostane sa mu veľkej výhry, ktorá leží v božích rukách.
Veľa ľudí si možno nič túžobnejšie nepraje, ako stretnúť svoju duálnu dušu, čo by aj určite bol jedinečný zážitok. Pri tom si ale treba uvedomiť, že v tom prípade by sa bez výnimky VŠETKO dostalo na svoje hranice.
Racionálne rozmýšľajúci ľudia, alebo tí, ktorí takéto niečo ešte nezažili si takúto situáciu asi ťažko vedia predstaviť, čo je v poriadku a každý by to mal akceptovať; v konečnom dôsledku sme mali všetci raz tento uhol pohľadu. Ale všetci tí, ktorí si myslia že sa stratili v tmavom lese, lebo boli/sú konfrontovaní takýmito alebo podobnými situáciami, sa tu určite nájdu.
( @Vierda25 - Zažila som to pred rokom a ôsmimi mesiacmi....)
Zdroj: článok som našla na » duchovno.wordpress.com/... – Ďakujem!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár