Dajme tomu taký rapper: Ide si po ulici s nohavicami, dobre, že mu držia na mieste a rapoce si ,,básničky´´. Cíti síce rytmus, ale hudbu ťažko. Väčšinou stvárňujú reálny život, ale niektoré sú zas úplné sprostosti, ktorým ani sám autor nechápe. A čo taký hip hop? Už ten názov naznačuje, že na hudbu len fanúšikovia ,,skákajú´´, iba sa bavia na určitý rytmus. Je to dobrý telocvik, ale ja sama som sa ešte nestretla s textom dajakého hip hopu, ktorý by mal zmysel. Možno sa mýlim, ale to je môj uhol pohľadu. Mno, potom sú tam ,,nepodarky´´ ako disco music. Dá sa na ne výborne baviť, vybiť si všetku energy nahromadenú počas ťažkých robotných dní, ale okrem zábavy a odreagovania nám čo takého dávajú? Nemyslím, že by nás nejako obohacovali. OK. V podstate sa chcem dostať tam, kde sa, myslím, málo ľudí dokáže dostať. Je to miesto, kde človek preciťuje všetko, čo ho dakedy napadlo a čo prežil. Jop, je to cit pre hudbu.
Človek, ktorý sa vie správne vcítiť do danej hudby, ktorá hrá, si obohacuje vnútorný svet. Niekedy je to šťastie, inokedy nie. Ak máme rezkú hudbu, sme happy, robíme si srandičky s priateľmi, ba dokonca niekedy aj ,,uletíme´´ nesprávnym smerom. Ale na druhej strane sa môže stať, že sme smutní, pochmúrni, máme pocit, že sa nám nič nadarí, sklamali sme sa a podobne. Vtedy asi chuť na takúto rezkú a veselú hudbu nemáme. Síce, každý je na tom ináč. Vychádzam teraz zo seba. Ak sa mi nič nechce, dám si pesničku, čo mi dodá energiu, kde môžem nadobudnúť sebavedomie, napríklad taký tvrdší rock, metal. Ak som smutná, hrá mi niečo, z čoho mi je ešte smutnejšie. Potom sa ale človek trápi. Niekto viac, niekto menej. Ale ak je to viac, to značí, že je človek o to citlivejší a vie sa vcítiť do hudby. Keď to počúvame len z povrchu, tak sa s nami nič nedeje – bieda. Správne by sa mala hudba počúvať citmi a nie ušami! Uši by mali plniť funkciu vnímania hluku, ale počúvať by sa malo celou dušou. No, nie všetko sa dá takto počúvať. K tomu je potrebná aj správna hudba. Pre každého je to však iný druh. Niekto si povie, že má rád rapp, tak ho bude vnímať, teda, aspoň sa o to pokúsi a bude žiť podľa slov. Niekto rád klasickú hudbu, tak bude vnímať to. (Mimochodom, tá sa dá vnímať výborne.) A zas rocker bude počúvať rock, ktorému holdujem aj ja. A musím povedať, že je to najúžasnejší druh hudby – v každej forme. Hlavne ak ide o staršiu skupinu, ktorá už nejaké skúsenosti v živote nazbierala. Potom píšu texty o živote a tak. To sa mi páči! Nie ako známa pesnička od Beatles, v ktorej sa dookola spieva, že sa loďkujú v žltej ponorke. Alebo tiež nedávna hitovka, kde sa spieva ,,miluj ma dnes´´. No, bohovsky veľký zmysel to má! Apropó, slová... Pesničku vnímame buď podľa textu alebo podľa hudby, rytmu, inštrumentálu. Ak ide o text, je jedno pre niektorých, aká hudba hrá za textom. Ale ak ide o hudbu, tak málo ľudí vníma aj text (väčšine je to jedno). Existujú ale aj čisto inštrumentálna hudba, kde sa nespieva. To, neviem, prečo, počúva len hŕstka ľudí. Škoda, lebo len pri nej sa človek môže naozaj pohrať s myšlienkami. Či už s nevinnými alebo naopak, hriešnymi. Záleží len a len na danej hudbe, kde sa budeme potulovať v zmysloch.
Hudba môže vyvolať aj spomienky. To je prekrásne, keď človek začuje známu pesničku a vybalia sa mu nejaké spomienky. Hlavne, ak tie spomienky súvisia s niečím pekným, príjemným. Aj ja mám pár takých pesničiek, pri ktorých sa niečo udialo, a keď ich začujem, hneď mám pre očami danú udalosť. Ako je nejaké stretnutie, ktoré dobre dopadlo alebo nejaká oslava. Samozrejme, tie udalosti nemusia byť vždy pekné a dobré. Mohlo sa stať, že sme sa vtedy sklamali alebo niečo zlého prežili... Vtedy je to horšie. Ako keď som robila video môjho psa, ktorý mi zomrel a vkladala som doň pesničku. Odvtedy vždy, keď počujem tú pesničku, sa mi vybalí on.
No, jo. Hudba je večná téma. Príjemná aj chúlostivá, smutná aj veselá, o živote aj o blbostiach. Ale je večná... Či sa chce alebo nie, či sa to niekomu páči alebo nie, vždy bola, je aj bude. A každý si v nej nájde to svoje. A ak sa na to ide dobrou cestou, nájde sa v nej aj možno to, čo iní nájsť nevedia. Dakto hudbou žije, dakto ju zatracuje. Ten si nájde niečo iné, čo ho baví. Predsa len , nikto nie je dokonalý , a nikoho podľa nedostatkov nemožno súdiť! Za škaredou tvárou sa môže skrývať bohatá duša plná rôznych zážitkov, citov a myšlienok. Zas naopak, za prekrásnym a dokonalým povrchom sa môže skrývať totálna hlúposť, nevedomosť, bezcitnosť, ktorá často končí sklamaním. A to bolí.
Ja som dospela k názoru, že hudba je taká istá ako život. Úplne. Vo všetkom. Treba sa nad tým len zamyslieť...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Podľa mňa je hudbou už to keď ma ráno zobudí spev vtákov pod mojim oknom.