Hluchota

Beznádejne chladno, ticho, sucho.
Všade navôkol ani šepot hluku,
ani šepot krídiel motýľa pri uchu,
pod mikroskopom tónu,
ako uzavreté pod hľadinou mora,
v bubline vzduchu.

Kráčal bez stopy,
veď kto by ho aj videl?

Jeho horúce prsty oblepia husle
a krikom bojuje s púšťou.
Tu slnko prehráva boj so snehom haliacim,
stráca sa nadej..
Pieseň nie je piesňou.

Už nevnímať nad hlavou supov,
nepočuť ich hlad,
ani ticho nemá už svoj zvuk.

Kde je ten zmysel?

Pod lampou svojej duše nevidi zvuk,
v tichosti si prehráva svoj údeľ.

Črtá sa myšlienka,
ostáva jediné,
snaď medzi prsty nepretečie veľa času..
Vystiera ruky.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu