Rozmýšlam o tom, že vždy ma napadajú rôzne veci ked mám depresiu... že vtedy to ide nejak samé od seba a nemusím nad ničím rozmýšlať ani nad slovami ktoré píšem a či vôbec tie vety dávajú nejaký zmysel, akoby si klávesnica sama písala.... Aké zvláštne... prečo nedokážem opísať radosť a šťastie tak ako dokážem opísať smútok a bolesť? Prečo ked som šťastná ani ma len nenapadne že by som niečo mohla napísať ale ked prežívam smútok ktorý žiaľ v mojom žiote dosť rezonuje tak mám potrebu písať jednoducho musím písať....
Aj teraz som teda v depresii... prečo si viac pamätáme zlé veci ako tie dobré? Ked mám depresiu lebo sa niečo nevydarilo tak začnem uvažovať nad všetkým nad minulostou nad prítomnostou nad budúcnosťou....
A prečo ju vždy vidím iba v tých tmavých farbách? Niekedy si naozaj myslím, že som čudná.... že nad tým zlým možno až priveľmi uvažujem... asi je to moja chyba.... vlastne nie asi, je to moja chyba... Lebo nedokážem zabudnúť na minulosť je to ako veťká hlboká priepasť cez ktorú sa nemôžem nedokážem a možno ani nechcem dostať.... Asi som si priveľmi zvykla na smútok až sa stal mojou každodennou súčasťou... Chcem zabudnúť, tak veľmi by som chcela.... lenže....sa nedá. Sú to veci ktoré s človekom už pôjdu celý život a nedajú sa vymazať... Ktoré vždy budú ukryté niekde hlboko v mojej mysli a ja sa ich snažím stále zatláčať hlbšie a hlbšie no vždy si nájdu cestu ako preniknúť na povrch....
Som ako kniha.... ktorá má svoj príbeh ktorý sa stále píše s každou nasledujúcou cekundou... A ten príbeh v nej zostáva... nedá sa vymazať zahodiť ani spáliť lebo je hlboko v nás... Môžeme sa zo vštkých síl snažiť aby jeho pokračovanie bolo lepšie no isté veci nezmeníme lebo ich nedokážeme ovplivniť...
Ani ja som isté veci nemohla zmeniť a to ma asi ničí najviac zo všetkáho.... že nemôžem povedať, že chcem vrátiť čas aby som mohla veci zmeniť.... zvrátiť osud na svoju stranu pretože to boli práve moji najbližší moja rodina ktorá ma dohnala do zúfalstva a stala sa zo mňa emocionálna troska neveriaca už v žiadne sny a vlastne ani v život... a nemohla som ss tym nič spraviť aj ked by som spravila čokoťvek aby som to zmenila.... Ako len závidím ľudom ktorý majú roodinu... viem že je to zlé ale nemôžem si pomôcť. A ked ešte vidím že si to niektorí ľudia nevedia vážiť......
Viem že týmto všetkým som aj veľa zýskala... Pozerám sa na veci úplne inak... Dokážem si vážiť drobnosti ktoré mi život ponúka no na druhej strane sa ma dokáže dotknúť káždá maličkosť...a navyše mám strach... obrovský nekonečný strach s toho že budem robiť rovnaké chyby...život je taký zváštny... obklopený intrigami pokrytectvom, falošnou láskou... Niekedy sa mi zastavuje dych nad tým akí ľudia dokážu byť dokonaý herci... Existuje ešte pravda? Existuje na svete človek ktorý by skutočne neklamal, ktorí by sa na nič nehral, ktorí by bol hrdý na to akím je? Alebo chcú byť všetci až takí odlišný, že sa aj tak snažia napodobňovať tých druhých len pre to aby zapadly? Ludia sú zvláštny.... nerozumiem im.... asi ani nechcem rozumieť lebo sa bojím že tá pravda by ma zabila...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
3
musia byt aj taketo obdobia.. nemozeme byt stale stastni aj ked by sme chceli
tvoj blog ako keby pisali moje vlastne myslienky... nasla som sa tam rovnako aj mne rodina skor sposobuje smutok ako radost
tvoj blog ako keby pisali moje vlastne myslienky... nasla som sa tam rovnako aj mne rodina skor sposobuje smutok ako radost
4
pekný blog, to je dobre ked si vážiš aj drobnosti, ja sa tiež o to snažím, ked budeme verný v málom, raz budeme správcami nad mnohými. tak je to v jednej múdrej knihe. môže byť krajšie niečo ako toto aspon prislubenie.hm. pekne caf
5
pekne sa mi cital tvoj clanok(az na tych par gramatickych chyb,tie hrubky hehe,aj ja s amylim niekedy,to ja len tak,ja si vsimam vsetko)
No tak vies ,ked mas depku,tak je uplne normalne ze sem skor napsies clanok ako ekd si starstna,alebo ked si stastna,si stastna,nic ta netrapi,je ti fajn a nemas co riesit,ale ked ti je na prd,fakt ze totalne na hovno,potrebujes s aniekomu vyrozpravat a mozno ani nemas naladu nikoho vidiet a rozpravat sa s nim,tak napises clanok a to ti mozno trochu pomaha,ja tiez nemam v mojom blogu ani jeden vesely optimisticky clanok a nechystam sa tam ani taky napisat,elbo naco to tam budem pisat,ked je niekto stastni je stastni netreba to riesit,ale ked je niekto smutni,tak ti treba riesit,lebo mozno je na svete niekto komu zalezi natom ci si stastna a trapi ho ked sa trapis a snazi sa ot zmenit,a ked s amu to nedari trapi sa s tebou,ale lepsie sa trapi dvom ako jednemu (tato veta mozno trosku nedava zmysel) no ano rpeotze si z niekym nie si sama,ale ked taky nitko nie je ,je to strasne,ale ono taky clovek je ,urciet,len ty mozno onho nemas zaujem,alebo nema vobec chut byt s niekym, taky si sama aj ked by ti pomohlo byt z niekym, len nechces,leob nemas naladu,to aj poznam az velmi dobre,hlavne v poslednej dobe,ale ked uz sa ani s tymi najblizsimi ludmi necitis dobre,no tak to uz je teda...mno sak vies,poznas to ,nemozem ale tvrdit ze viem ako ti je,nie ej mi tiez dobre,ale mozno ta trapi neico ine,ako mna,kazdeho nieco trapi, a ked nas nieco trapi,ani si nevsimneme tych par malickosti peknych okolo nas,co je smutne,lebo nemame zaujem to vidiet,ked nam je takto a mozno toto cele ani endava zmysel co pisem,ked ani uz neviem o com tocim a vsetko pisem v jednej vete este som ju neukoncila a nedala bodku na konci vety, lebo tato veta je taka nekonecna a este cvela by sa tu zmestilo,velmi vela sme toho mozem napisat,ale uz to necham tak,neviem ci sa ti to bude chciet citat,lebo ta to mozno ani nebude zaujimat,kedze ta neico trapi a mna tiez,len sa potrebujem rozpisat a dat to von zo seba,aj ked viem ze mi to absolutne nepomoze,ale ono to raz rpejde na chvilku,aspon an malu chvilocku nato zabudnem,ale vzdy to tu bude,tazkos a zabuda ,hlavne na minulost,ale tu nezmenis a netrap sa tym ze keby to mozes zmenit spravit to inak,tak ci tak,lebo nespravis,lebo sa to uz neda,tak sa tym nezaoberaj,zaoberaj sa skor tym co bude,alebo tym co je teraz,jedien to mozes zmenit,to sa este da ,lebo sa to este nestalo,ale co sa stalo,stalo sa a je to uz jedno,na tom rpedsa uz nezalezi.
No tak vies ,ked mas depku,tak je uplne normalne ze sem skor napsies clanok ako ekd si starstna,alebo ked si stastna,si stastna,nic ta netrapi,je ti fajn a nemas co riesit,ale ked ti je na prd,fakt ze totalne na hovno,potrebujes s aniekomu vyrozpravat a mozno ani nemas naladu nikoho vidiet a rozpravat sa s nim,tak napises clanok a to ti mozno trochu pomaha,ja tiez nemam v mojom blogu ani jeden vesely optimisticky clanok a nechystam sa tam ani taky napisat,elbo naco to tam budem pisat,ked je niekto stastni je stastni netreba to riesit,ale ked je niekto smutni,tak ti treba riesit,lebo mozno je na svete niekto komu zalezi natom ci si stastna a trapi ho ked sa trapis a snazi sa ot zmenit,a ked s amu to nedari trapi sa s tebou,ale lepsie sa trapi dvom ako jednemu (tato veta mozno trosku nedava zmysel) no ano rpeotze si z niekym nie si sama,ale ked taky nitko nie je ,je to strasne,ale ono taky clovek je ,urciet,len ty mozno onho nemas zaujem,alebo nema vobec chut byt s niekym, taky si sama aj ked by ti pomohlo byt z niekym, len nechces,leob nemas naladu,to aj poznam az velmi dobre,hlavne v poslednej dobe,ale ked uz sa ani s tymi najblizsimi ludmi necitis dobre,no tak to uz je teda...mno sak vies,poznas to ,nemozem ale tvrdit ze viem ako ti je,nie ej mi tiez dobre,ale mozno ta trapi neico ine,ako mna,kazdeho nieco trapi, a ked nas nieco trapi,ani si nevsimneme tych par malickosti peknych okolo nas,co je smutne,lebo nemame zaujem to vidiet,ked nam je takto a mozno toto cele ani endava zmysel co pisem,ked ani uz neviem o com tocim a vsetko pisem v jednej vete este som ju neukoncila a nedala bodku na konci vety, lebo tato veta je taka nekonecna a este cvela by sa tu zmestilo,velmi vela sme toho mozem napisat,ale uz to necham tak,neviem ci sa ti to bude chciet citat,lebo ta to mozno ani nebude zaujimat,kedze ta neico trapi a mna tiez,len sa potrebujem rozpisat a dat to von zo seba,aj ked viem ze mi to absolutne nepomoze,ale ono to raz rpejde na chvilku,aspon an malu chvilocku nato zabudnem,ale vzdy to tu bude,tazkos a zabuda ,hlavne na minulost,ale tu nezmenis a netrap sa tym ze keby to mozes zmenit spravit to inak,tak ci tak,lebo nespravis,lebo sa to uz neda,tak sa tym nezaoberaj,zaoberaj sa skor tym co bude,alebo tym co je teraz,jedien to mozes zmenit,to sa este da ,lebo sa to este nestalo,ale co sa stalo,stalo sa a je to uz jedno,na tom rpedsa uz nezalezi.
Napíš svoj komentár
ale to pisanie je jednoducho super!