Nedávno som prechádzala popri zábavnom parku a sledovala okoloidúcich. Dlho som stála pred ruským kolesom. Videla som, že tam ľudia chodia väčšinou preto, lebo hľadajú silné pocity ale ked sa koleso dalo do pohybu, kričali a žiadali aby zastalo. Co vlastne títo ľudia chcú? Ak si vybrali dobrodružstvo, nemali byť pripravení prežiť ho až do konca? Alebo si myslia že by bolo lepšie keby nemuseli absolvovať tieto vzostupy a pády a celý čas by boli ako na detskom kolotoči ktorý sa krúti stále rovnako?
Teraz sa cítim príliš osamelá na to, aby som myslela na lásku, potrebujem sa však presvedčiť, že toto všetko raz pominie...
Môj život je ako ruské koleso, život je silná a očarujúca hra, žiť znamená vybrať sa nadol s padákom, riskovať, spadnúť a opäť sa postaviť, je to istý druh horolezectva, je to vôľa vystúpiť až na vrchol seba samej, byť baplnená úzkosťou a nespokojnosťou, ked nedosiahnem co som si zaumienila..
Od dnes vždy ked sa ma zmocní depresia, spomeniem si na tento zábavný park. Keby som zaspala na ruskom kolese a náhle sa prebudila, čo by som cítila? Prvý pocit by bol asi tenm, že som tam uveznená a chcela by som odtial čo najskôr ujsť. Ale keby som dôverovala lanám a bola presvedčená, že sú mojim osudom, tento strach by sa vzápetí premenil na vzrušenie. A ruské koleso by bolo presne tým, čím je.... ruským kolesom... dôveryhodnou a bezpečnou zábavou, ktorá sa nakoniec dokrúti ale kým jr v pohybe, treba si všímať okolitú krajinu a výskať od vzrušenia

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár