Začalo sa to niekedy cez leto. Dovtedy bolo všetko ako má byť. Tešil som sa z každého dňa, zo života a bol som so sebou a so všetkým naokolo spokojní. Prišli dlho očakávané prázdniny. Leto nezačalo ako som očakával. Frajerka bola drvivú väčšinu času mimo mesta. Kamoši tiež boli všelikde rozlezený a ja som s výnimkou jednodňových akcií s tými, čo tu zostali bol sám doma. Chodil na bike, do prírody alebo čítal knihy. Hovoril som si, že tento stereotyp je len dočasný.
Leto pomaly prechádzalo a môj život sa nemenil. Niekedy som niekam vyrazil inokedy trávil hodiny zavretý sám doma s knihou alebo s internetom. Koncom augusta som dostal úder pod pás – po príchode domov mi frajerka dala kopačky a ja som zostal sám. Dúfal som, že sa veľa nezmení, však aj tak, posledné obdobie sme netrávili veľa času spolu. Začínal som sa tešiť na školu, kde prídem na iné myšlienky.
Začal sa školský kolotoč. Zo štádia, „aký som ko*ot, že som ju nechal odísť“ som prešiel cez „aj tak to bola ku*va“ do „však svet je plný krásnych dievčat“. Okrem školy (patrím k tým človekom, ktorý ju majú radi) som pokračoval v doučovaní matematiky, síce tým veľa nezarobím, ale aspoň som sám sebe šéfom a robím to, čo ma baví. Asi vás už začínam nudiť, tak prejdem k veci.
Prečo som začal písať toto tu? Potrebujem od vás pomoc. Mám skvelý život: dobré vzťahy v rodine, dobré výsledky v škole, ktorá ma baví, kamarátov. Lenže stále sa neviem zbaviť jedného strašného pocitu. Niečo robím zle. Niečo ide pomimo mňa. V poslednom čase ma nič nenapĺňa. Zdá sa mi, že mi život uniká. Nedokážem sa tešiť z maličkostí. Rozchodom to nemôže byť, však som sa z neho celkom dostal. Cítim sa stratený. Stratený sám v sebe a s pocitom, že mi nikto nemôže rozumieť.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
revolucion
3. 10.októbra 2012 22:10
cestuj
2
myslím, že ti rozumiem... ale ja som si našla chémiu, keď už som mala dlho tento pocit, potrebovala som niečo, čoho sa chytiť a chémia bola to pravé venuj sa niečomu, čo ti pomôže zabiť čas, ktorý by si inak trávil sám so sebou aspoň mne to pomohlo
3
"Mali ste niekedy pocit, že vám život preteká pomedzi prsty a nedokážete ho chytiť? Že sa niečo deje a vy o to prichádzate, že by ste celú dobu v zlom čase na zlom mieste. Ale navonok všetko vyzerá správne, priam idylicky."
presne si to vystihol. veľmi známy pocit.
presne si to vystihol. veľmi známy pocit.
Napíš svoj komentár