Tak obyčajný deň, zdal sa na svitaní,
nervózny čakám, sedím v očakávaní...
jej hlas sa rozoznel, jemný bol,
čo po tom!? - ale dušu roztriasol!
tak nenápadná, tam stojí- spieva,
ja si hlavou kývem, a vravím si: "ale dobre spieva, tá deva!
ticho, v ten moment nič nepočuť, nič, len ducha šansónu,
v duši pokoj taký, by ma nedokázal vyrušiť ani zvuk hlasného klaksónu..
tak nechávam doznievať jej slová, vety,tóny lejúce sa z jej pier,
by´s spievala s láskou, srdce je treba a nie noty písané na papier...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár