Votrelec Alien - ščifi

                                                         VOTRELEC ALIEN

(ščifi)

Bolo to v časoch, keď boli ešte primitívne počítače. Ľudia brázdili vesmír na kozmických lodiach veľkých ako mesto a robili to preto, aby odtiaľ, z tramtárie, doviezli náklad rudy nejakého nerastu. (Že by uhlia? Boli tie kozmické lode na uhlie? To sa už nedozvieme.)

Keďže lety trvali desiatky rokov, ľudia si čas krátili spánkom. Prístroje z nich vysali všetky šťavičky: krv, vodu, sopeľ, moč, mlieko i spermie. Volalo sa to hybernácia. A keď sa mali zobudiť, tak to do nich zase napumpovali.

Raz sa stalo, že boli zobudení predčasne. Čumeli von oknom do vesmíru a ajhľa: Však to nie je naša Zem! Lebo veď naša Zem má na póloch tie tyčky ako glóbus a celá je pomaľovaná sieťou súradníc!

Bolo im jasné, že sú v prdeli, preto sa išli spýtať Matky. Ich Matka bola centrálna pani počítačová, bola múdrejšia, ako oni všetci dokopy. Hoc to bola žena, vyzerala ako televízor na elektrónky.

„Čo sa deje, Matko?“ spýtala sa jej Riply, astronuatka z PRASA (bývalé NASA).

Teda... ona sa jej to nespýtala, lebo Matka nevedela ani béknuť, musela jej poslať esemesku. Písala to normálne na klávesnici. Vtedy dávno, v tom tridsiatom storočí, nemali farebné displeje, tak ten text vyzeral ako písmenká na detskom počítadle.

Matka: „Zachytila som signál neznámeho pôvodu. Musíte ho ísť preskúmať. Brzdila som päť rokov našu kozmickú loď NOSTROMO len preto, aby ste sa išli na to mrknúť.“

Riply nevedela, že keď podpisovala zmluvu, bola tam klauzula o tom, ako musia pomáhať všetkým kozmickým stroskotancom. No nevšimla si to! Ako ani nikto z posádky. Bolo to napísané tými mrňavými písmenkami niekde na spodku zmluvy.

„Oukej, Matičko,“ povedala Riply a dala jej božtek na obrazovku.

Bolo jej jasné, že všetci budú nadávať ako psy. Aj nadávali, hlavne takí dvaja údržbári. Mali len učňovku, tak im tá právnická motanica nešla do gebule. Chceli príplatky za nadčas: Päť rokov brzdili, potom budú päť rokov zrýchľovať, to je desať rokov nadčasov, a oni nedostanú ani prd! Mohli sa ísť kĺzať!

Keď teda usadili NOSTROMO na obežnej dráhe neznámej planéty, nastúpili do pristávacieho modulu a spustili sa dole, na planétu. Všetci! Takú kravinu neurobili ani astronauti z Apolla, vždy ostal aspoň jeden na obežnej dráhe Mesiaca.

Keď teda pristáli, zistili, že je tam fest nevľúdne počasie! Zima jak sviňa, obrovský tlak a atmosféra z dusíka. To sa v tej dobe ešte nedalo zistiť z obežnej dráhy.

Čo tam však bolo, ako nakoniec v úplne každej sci-fi, gravitácia ako na potvoru presne taká, ako na Zemi. To je inak v celom vesmíre – všetky planéty, kde už ľudia boli, majú rovnakú gravitáciu ako Zem. To nemôže byť náhoda. (To bude isto nejaká vtákovina.)

Takže: Boli pár sto metrov od miesta, odkiaľ vychádza signál volania o pomoc a s nadšením sa hlásili do prieskumnej misie. Išli hneď traja, čo bola takmer polovica posádky, z toho jedna žena vychrtlá ako smrť. To by jeden neprežil! A hovorilo sa, že majú polovojenský výcvik!

Teda išli, išli, išli (tma a víchrica), už o chvíľu im začalo zlyhávať rádiové spojenie. To bolo asi tými elektrónkami, Edison by ich vyrobil lepšie. Vošli do takej čudnej stavby, zjavne umelého pôvodu. Vošli tam všetci, ako teľatá, nikto neostal vonku. Jeden z nich sa dokonca spustil do podúrovňovej dutiny... jaskyniar by z nich zošedivel! No a tam našli votrelčekov.

Oni síce ešte nevedeli, čo našli, boli to len vajíčka na stojato, ale keď sa ten chlapík pozrel, čo sa to tam hýbe, vymrštilo sa mu čosi do ksichtu a bol v pánu! Ostatní ho, ktovie ako, vytiahli von.

Priniesli ho ku kozmickej lodi (tá vychrtlá žena a chlap) a tam sa to stalo: Zradca Eš ich pustil na palubu. To sa nesmie, a tak ďalej, každý neznámy organizmus musí byť zmrazený, tak je otázne, prečo to ten blbec Eš urobil. No nech. A áno, aj v tridsiatom storočí existovali ešte tajné služby a vysielali do vesmíru agentov, aby nachádzali nezničiteľné organizmy, pomocou ktorých by ovládli svet. Teda nie svet, ale niečo také. A Eš bol práveže agent. On bol ešte k tomu aj robot, ale to nikto nevedel. Človek musí ešte aj po takej dobe žasnúť nad tým, ako vtedajšia technika dokázala vyrobiť robota nerozoznateľného od živého človeka, ale nevedela vyrobiť centrálnu pani Matku tak, aby vedela aspoň otvoriť hubu. Človek žasne... no asi sa veda uberala dvomi smermi: krok vpred, dva kroky vzad.

Tá potvora mimozemšťanská, čo sa prisala chlapíkovi na ksicht, sa takýmto spôsobom votrela na ľudskú kozmickú loď, tak jej začali hovoriť votrelec. A keďže bola krásna a roztomilá, dali jej meno Alien. Odvtedy sa všetkým mimozemšťanom hovorí Alien, aj keď ani boh nevie prečo.

Nechcela nášho kamoša pustiť, tak sa rozhodli odrezať jej na skúšku jednu nožičku. (Mala ich ešte dosť.) Čo sa nestalo! Miesto krvi mala kyselinu, a keďže vtedy boli podlahy kozmických lodí z polystyrénu, pár kvapiek kyseliny prežralo hneď niekoľko podlaží, až mali bobky, že prepáli vonkajší ochranný štít. (To medzitým už vzlietli hore na svoju kozmickú loď, lebo je nepravdepodobné, že by pristávací modul mal viac, než jedno podlažie.)

Zastavilo sa to samo! Vydýchli si. Rozhodli sa, že musia vynájsť niečo proti kyseline, napríklad antikor, veď v tom sa prepravovala kyselina už v 20. storočí. Ale starosti im robil kamoš, pretože sa zobudil a tá potvora bola mŕtva. Ešte nevedeli, že v skutočnosti ju má v sebe. To sa dozvedeli až pri večeri, keď mu blbo trávilo a ona mu vyšla hrudným košom z tela von. Potvorka Alien – veľmi pozemsky vyzerajúci parazit. Bol veľký ako jašterička, mali ho chytiť a tresnúť hlavičkou o zem. Miesto toho im zdrhol a začali sa diať čudné veci.

Ako bolo, ako nie, narástol náš votrelček do obludných rozmerov. Z čoho? To ani divá sviňa nevie. Stalo sa to rýchlo, len sa posádka trocha zakecala, a už bol veľký ako almara. Schovával sa všelikde v potrubí. Vtedy boli kozmické lode samá rúra a všetko bolo esteticky ladené do depresívnej nálady. Takže Alienika nemohli nájsť, zato on vedel nájsť ich, a to pekne po jednom. Mal také pílovité chápadlá ako drak z rozprávky, na tie ich napichával. A teleskopickou dvojitou čelusťou sa im zahryzol do tela, bol trocha nechutný.

S Ešom si to za tú zradu chcela vybaviť Riply ručne-stručne. Už všetci vedeli, čo je zač. Robota Eša pri tom nenapadlo nič múdrejšie, ako strkať babe dámsky časopis do úst. Buď ju chcel zadusiť, alebo jej chcel dať zožrať všetky tie kraviny, čo tam píšu. Však aj na to doplatil, kolega mu pálkou urazil hlavu. Žil ďalej, lebo ho zabudli vypnúť, no veď ani počítač sa niekedy nadá vypnúť ani zaboha.

Potom bojovali s Alienom. Bolo to až smiešne. Dnes by ho mestská polícia spacifikovala, ani by nemrkol, ale vtedy bola doba primitívna, nuž tak išli na neho s akousi elektrickou bakuľou. Už princ Bajaja usekával hlavy drakovi mečom, len oni boli nejakí mešuge. A je aj absurdné, aby poslali ľudí do vesmíru na sto rokov a nedali im aspoň devinu kolt. Ani Kolumbus do Ameriky nešiel taký bezbranný, ako oni do vesmíru. No nech, to si isto potom vysvetlili.

Takže náš votrelček pobil celú posádku okrem Riply – ženskej s parádnou prdelkou – lebo sa iba v gaťkách a v podprsenke nasúkala do skafandra a vyhodila Aliena chudáka von, do kozmického priestoru, kde ako jediný živý tvor dokázal škriekať napriek tomu, že tam nie je žiadny vzduch.

No a potom už Riply išla chrápať. Všetky šťavičky z tela von, ešte sa pomuchlila s kocúrom Džonsom, ktorého ktovie prečo ťahali naprieč celou galaxiou a nechala sa hybernovať v záchrannom člne (teda module). Nuž bola to čudná doba, veda sa uberala hneď niekoľkými smermi, je isté, že najmenej jeden z nich smeroval do stredoveku. Vesmír je z toho celý pomotaný, ani nevie, či obsahuje inteligentné bytosti, alebo len tým (team) á la Holyvúd. 

 Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu