Je to pár dní čo nás prišiel navštíviť kamoš z Londýna. Odišiel tam po tom, čo ho vyliali z našej školy kvôli veľkému množstvu prenášaných predmetov. Myslím, že medzi nimi bola paradoxne aj angličtina
Nepatrí práve medzi najlepších speakerov, ale hovorí sa, že človek sa vie dorozumieť rukami-nohami. Ale to je jedno. O odcestovaných len v dobrom.
Sadli sme si do nemenovanej ,,internetovej" kaviarne na Obchodnej vedľa McDonaldu. (You should know which one I mean by now). Prebrali sme všetko možné aj nemožné, čo sa za ten čas, čo sme sa nevideli zmenilo a zase raz mi pripomenul, aký dojem na mne Londýn zanechal.
Bol to síce rok 2004, keď som tam bol osobne, ale bol to najkrajší týždeň v zahraničí, ktorý nevykompenzovali ani tie spojené s kúpaním v mori. Jednoducho geniálny.
Krásne veľké pulzujúce mesto, plné uponáhľaných ľudí, ktorí si však nájdu čas, aby s vami vo výťahu pokecali. Neodpustia si slovká ako ,,sorry" či ,,please" čo ma v dnešnej dobe vo veľkej rušnej metropole dosť prekvapilo. Všetky tie úžasné moderné budovy kompenzované starými historickými, no udržiavanými vyvolajú v človeku pocit malosti. Monumentálne. Galérie a technické múzeá ani nespomínam. Bol som vtedy ešte chlapec a preto na mne práve technické múzeum zanechalo dojem, ako žiadne iné. Márne hľadám podobné na Slovensku. Celý dojem z mesta podtrhol ešte fakt, že slnko svietilo nonstop a horúci vzduch zvlhčovaný Temžou prinášal opojenie, aké nikde inde nezažijete. Čo ma však zarazilo?
Človek by čakal, že v Londýne bude pršať tak, ako sa to traduje, ale vraj je to v poslednej dobe klišé. Neviem. V mojich predstavách vidím toto mesto ako veľké hodiny na veži pod ktorou sa preháňajú čierne taxíky, červené autobusy a ľudia s dáždnikom, no čoraz častejšie sa stretávam s tým, že v Londýne neprší o nič viac, ako u nás. Zaujímavé. Vraj je to fenomén posledných 20 rokov. Ako predpokladám, môže za to globálne otepľovanie, ale nečakal som, že sa to celé zmení tak rýchlo. Možno by som sa tam nakoniec predsalen presťahoval. Dážď zrovna nemusím, ale ľudia a atmosféra, ktorá je tam by ma presvedčila. A presviedčajú ma aj argumenty onoho spolužiaka. ...tak som si zase raz pekne zaspomínal! Možno sa za pár rokov uvidíme niekde na Trafalgare... See you there!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár