tvoje slová bodnú však jak tisíc malých nožov.
Cítim sa pri tebe ako zlomiteľné páratko,
hlavu stále odkláňam no prechádzaš mi kožou.
Som ten blázon naivný čo ideály nestráca,
kopneš ma a ja zaplačem, no hneď vrátim sa späť.
Nemám dlhy voči tebe, však veľakrát ťa preplácam,
zo srdca môjho spravíš si len zápalovú spleť.
Táto báseň je len pokus ako zaspať do rána,
myseľ moja stále hľadá inflexný bod v rovnici.
Vonku vietor duje, hučí, búcha tá moja brána,
ktorou som ťa k sebe vpustil. Cítim sa jak v márnici…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
protessst
2. 2.febuára 2013 02:33
nemám slová k tomu.. vauv
Napíš svoj komentár