Ale k tomuto som sa nechcel dostať. Asi sa vám bude zdať, že miešam dve veci, ktoré nemajú veľa spoločného. Čítajte ďalej a možno z môjho chabého opisu pochopíte, o čo mi ide...
Pointou tohto celého má byť niečo, čo sa mi občas stane. Jeden konkrétny pocit, kedy je mi zvláštne dobre. Nie je to láska. Možno je to zadosťučinenie. Alebo niečo, ako malý orgazmus. Ale nejde o ten, ktorý zažívame na základe sexuálnych vnemov. Tento je rozumový. Plynie z myšlienok. Spúšťačov je viac. Ak dovolíte, priblížim ich aspoň v hrubých rysoch.
Jedným je, keď osoba, ktorú uznávam alebo ku ktorej vzhliadam reaguje alebo ohodnotí niečo tak, ako by som to urobil ja. Stačí, ako zo seba ,,vypustí“ niečo, čo som mal na jazyku alebo jej reakcia zapadne do môjho očakávania. Zvláštne nie? Žeby to bola nejaká porucha? Pocit naplnenia? Hmmm...
Druhým spúšťačom je, keď vám niekto jednoducho urobí dobre, aj keď nemusí. Spresním. Ako často sa vám stane, že vám niekto zavolá len tak- lebo ste sa dlho nevideli? Bez toho, aby počiatočný smalltalk ukončil žiadosťou o niečo? Poznám len pár svetlých ľudských výnimiek, známych, ktorí si takúto drobnosť neodpustia, no dokážu tak potešiť, že vo mne spustia tú spomínanú chemickú reakciu.
Tretí spúšťač zažívam len od nedávna. Predčasom som sa spoznal s istým človekom na jednej akcii. Jeho vonkajší opis a charakteristiku nechám na inokedy. Podstatou, ktorú chcem zapracovať do tejto úvahy je, že niekoho s tak širokým záberom záujmov a vzdelania som nikdy dovtedy nespoznal. Nechcem vyznievať egoisticky, ale mňa osobne bavia také veci, o ktorých sa ľudia v ,,triezvom" stave veľmi nebavia. Hlavne v pánskej spoločnosti. (Nie. Nemám na mysli žiadne úchylnosti.) Veľmi rád by som niekedy riešil aj ťažšie témy v priateľskom prostredí, pretože ma fascinujú, no dlhý čas som nenašiel adekvátny proťajšok. Táto osoba to však celé zmenila. Ostal som úplne fascinovaný jej schopnosťou reagovať na podnety, ktoré jej podsuniem. Témy ako fyzika, chémia, biológia či kozmonautika sú pre neho úplnou hračkou a jeho schopnosť pochopiť princíp a takpovediac spojiť si dve a dve je priam fascinujúca. Nachádza väzby medzi vecami, ktoré sú často aj na mňa komplikované. A pritom nejde o žiadneho explicitného ,,bifľoša“. Je geniálne, že niekto normálny dokáže spracovať tak široké spektrum informácii a pritom zostať perfektným spoločníkom na každú udalosť. Veľakrát ma v polke vysvetľovania zastaví a dokončí úvahu za mňa. Presne tak, ako by som to spravil ja. A ja sa nehnevám, že mi skočil do reči. Ja to priam očakávam. A vtedy to príde. Ten skvelý pocit. To nadšenie z reakcie a z pochopenia toho, čo chcem prezentovať. Možno to teraz vyznieva, ako keby som sa celý život s nikým ,,poriadnym“ nerozprával. S týmto našťastie problém nemám. Poznám veľa zaujímavých ľudí a každý z nich má svoje miesto v mojom mikrokozme. Zoznamujem sa rýchlo a porozprávam sa aj s metlou keď treba, ale vedomie, že niekto zmýšľa rovnako (tu by som mal použiť slovo ,,podobne“, pretože každý sme originál) ako ja je jednoducho fascinujúci. O to viac, že som mal tú česť spoznať rôzne povahy a charaktery osôb s ktorými perfektne vychádzam.
Štvrtý spúšťač si tak trochu zabezpečujem sám. V živote každého z nás sú chvíle, keď sa musíme prekonať. Zahryznúť si do jazyka a prehltnúť niečo, čo nám nejde dolu krkom. Najlepšie to vysvetlím na príklade učenia. Nie je to síce ideálny príklad, zažil som aj lepšie ,,hecnutia sa“, no na štúdium danej problematiky stačí. Občas nastane situácia, kedy sa musíte zo dňa na deň naučiť celosemestrálnu látku. (Poznámka autora- keby som sa pripravoval zo dňa na deň celý semester, nemusel by som toto podstupovať. Ja viem, mami.) Sadnúť si nad literatúru sedem hodín pred skúškou a natlačiť ju do seba to takej miery, že v škole schytáte béčko je jednoducho s mojou schopnosťou sústredenia sa heroický výkon. Vypnúť PC a hudbu, zasvietiť lampu nad stolom a sedem hodín sa koncentrovať len s prestávkami na WC na niečo, čo je asi tak zaujímavé, ako sledovať kameň zvetrávať ma natoľko nadchlo, že po tom, čo som sa dozvedel, že som ,,spravil“, zažil som zase raz svoj malý orga(ni)zmus.
A k čomu celá táto úvaha smerovala? Neviem. Možno si to raz prečíta niekto, kto ma pozná a nájde sa v nej. Možno to bol len spôsob, ako vyjadriť samého seba a možno som len práve ,,prepísal“ 30% batérie na mojom PC. Asi by som to časom sformuloval aj lepšie, ale čo... Vyšlo to zo mňa a je mi fajn. Jednoducho- človek si musí vedieť spraviť dobre
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár