kde bol som už snáď tisíckrát,
kde nájdem ten svoj sebaklam.
Tentoraz je to však horšie. Nie je to len na duši.
Zmysly, tie mi vravia áno,
signál sa však narušil.
Stále nemám v tebe jasno, stále snami blúdiš mi.
Viem, že chceš byť ako všetci,
pravdu prosím nezahmli.
Neverím, že takto tápam, že to čo cítim je len lož.
Spálil som sa viackrát, ale
z teba cítim tú rozkoš.
Vieš ma spraviť takým plným, prázdnym opäť rýchlo zas.
Požičiam ti svoju dušu,
tak ju prosím nepokaz.
Je strašné, ako hneváš ma a ja sa tvárim že som ten,
čo silný vždy je, čo ostáva
stabilný jak hrubý peň.
Cit a rozum cestu nemá, v láske silným neviem byť.
Ak ma nechceš, prosím, nechaj,
nemôžeš mi dušu zbiť.
Myslím na ťa vo dne v noci, hruď skáče keď píšeš mi.
Každý smajlík trochu bolí,
trasiem sa jak od zimy.
Noc je krásna, tá šetrí ma, vo snoch láska nebolí.
Ráno je však doba iná,
mozog myslieť dovolí.
Vzdať nechcem sa, stále verím. Ty si to, čo chýba mi.
Zase raz to večer začne,
pri zatmení, pri líhaní...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár