A tak som sa dostal až sem.
Prosím, berte na mňa ohľad Žijem prvýkrát a tak to ešte poriadne neviem- rovnako ako takéto spontánne písanie bez rozmyslu. Iste- je to omnoho lepšie, ako tie strojené slohy na základnej škole na témy, ktoré boli čisté klišé, ale evidujem, že aj tu treba dodržať určité pravidlá.
Človek si často nemôže v spoločnosti naplno otvoriť hubu a povedať, čo si myslí a tak môže byť celkom zaujímavé odfiltrovať svoje vnútorné popudy práve sem. Nechcem byť tým typom človeka, ktorý keď má zlú náladu terorizuje celé okolie (ak náhodou, prosím, prefackať), no v poslednom čase si sám uvedomujem, že mám na istej nemenovanej modrej sociálnej sieti čoraz negatívnejšie statusy.
Je to dobou? Spoločnosťou? Mnou? Alebo priamo tou sociálnou sieťou?
Neviem... ale čím som starší, tým mám silnejší pocit, že nerozumiem svetu, ktorý je okolo mňa. Možno by som to dal za vinu výchove, v ktorej duchu som vyrastal, no mojich rodičov si ctím a viem, prečo ma vychovali tak, ako som.
Mám pocit, že sa ľudia okolo strašne menia- degenerujú a začína to byť zjavné aj v tomto vianočnom čase, v čase, kedy by sme si (keď už nie počas celého roka) mali byť blízki, dobrosrdeční a prajní.
Človek si asi jednoducho nemôže pripúšťať všetko to, čo sa okolo neho deje.
Našťastie sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí mi vždy vedia zdvihnúť náladu. Je ich málo, no z ich prítomnosti cítim, že sú sami sebou, že sa tešia zo mňa a ja z nich ešte viac a že mi tú energiu, vďaka ktorej každý deň fungujem dávajú nezištne. Možno sa môj úvodný blog otočil trochu iným smerom, ako by človek podľa nadpisu čakal, no taký život je. Niekedy pozvoľna a niekedy revolučne prejde do úplne inej sféry, než akú sme očakávali a preto chcem práve im poďakovať za krásny rok 2012 a dúfam, že nevadí, že pár dní predčasne. ĎAKUJEM VÁM!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár