Ozvalo sa ostré zvonenie ohlasujúce začiatok vyučovacej hodiny, po ktorom na chodbách našej obchodnej akadémie takmer okamžite zavládlo absolútne ticho, len občas prerušené šuchotom prezuviek patriacich niektorému študentovi, ktorý mal akurát tú smolu a stal sa týždenníkom, čiže v tejto chvíli bolo jeho hlavnou povinnosťou zaniesť triednu knihu druhej skupine. Ako prechádzal okolo tried, občas začul útržky výkladov niektorej z profesoriek. Keď prechádzal okolo prváckej triedy možno si s úsmevom pomyslel: „Pamätám si, keď sme to preberali.“ A potom sa sám seba v duchu spýtal: „Kde sú tie krásne časy, keď som mal do maturity ešte necelé štyri roky? Už sa mi to pomaly kráti...“ A nebol touto myšlienkou zdesený iba on sám. Zdesená bola celá škola a najviac štvrtáci. Prečo? Pretože práve prebiehali maturity – zrejme najťažšie obdobie každého študenta. Obdobie, kedy sa každý túži vrátiť do škôlky alebo aspoň o štyri roky späť, keď ešte len nastupoval na strednú školu, sotva tušiac, čo ho tu čaká. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že pokiaľ sa človek pravidelne učí (alebo sa aspoň snaží), dá sa to zvládnuť a nie je to až také ťažké. Pripúšťam, že obchodná akadémia je náročná škola, ale myslím, že presne taká by škola mala byť, aby sa bývalý študent v budúcnosti niekde uplatnil. A pokiaľ sa človek učí pravidelne, a nie len podľa potreby na skúšanie alebo písomky, zvládnuť sa dá aj tá príšera, ktorú na tomto svete voláme maturita. Ale naša škola nie je len o učení. Máme tu aj nejaké tie mimoškolské aktivity, napríklad nedávno sme sa boli pozrieť na futbal. Ale zábavné môžu byť aj školské aktivity, čiže povinné, ktoré sme pred dvoma týždňami absolvovali my, druháci, a na ktoré spočiatku všetci nadávali, ale potom väčšina pripustila, že to nebolo až také hrozné, ako sme očakávali – tri dni v prírode, naplnené športom, zábavou ale aj oddychom. Celkovo v našej škole prevláda príjemná atmosféra občas narušená napätým očakávaním veľkej udalosti ako bolo lúčenie štvrtákov alebo prijímačky nastávajúcich prvákov, ktorým, ako dúfam, sa bude na tejto škole páčiť (keď nie veľmi, tak aspoň trochu) a budú sa usilovne učiť, aby aj oni mohli o pár rokov oslavovať úspešne zvládnutú maturitu.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
granko007  25. 5. 2015 23:15
Nie je to zlé, ale je to všetko písané len z jedného uhla pohľadu.. Chýba mi tam niečo negatívne
2 
fotka
inversi  26. 5. 2015 07:59
Veľa čítaj, pozeraj spracovanie iných, cudzích blogov, zvlášť na nete nemusíš písať všetko formálne v jednom slede. Lepšie sa číta oddelený text napr. po 5 riadkoch ale je to na tebe.

Popusť z hraníc pri písaní Nepopúšťaj veľmi, pretože dlhé blogy minimálne mne osobne idú na nervy radšej si niečo rozkúskuj. Sprav pár dielov atp. Zistíš u iných užívateľov.

Ak si kreatívna doplň vety o bodky, čiarky, znaky (z mapy znakov napr.) vyznač niečo veľkým alebo čokoľvek aby si upútala čitateľa.
Prvotina je prvotina. Ja som za svoju dostal kritiku, ne-konštruktívnu tak ti ponúkam pár tipov

P.S. dbaj na pravopis, inak si to pekne zlízneš A hlavne zakaždým buď sama sebou.

Veľa šťastia pri písaní.
3 
fotka
volajmasimca  26. 5. 2015 16:03
@inversi Ďakujem moc za rady, budem si ich pamätať. Na pravopis dbám stále, občas sa nejaká chyba vyskytne, ale to každému. A sama sebou som stále - s tým nemám žiadny problém... niekedy som sama sebou až prehnane moc. Ďakujem veľmi pekne.
Napíš svoj komentár