Lu, musel som ísť do práce. Prepáč mi, že ťa tu nechávam samu. Keby sa čokoľvek
dialo, zavolaj mi. Marco
Pod tým bolo nakreslené srdiečko a napísané jeho telefónne číslo. Lu sa pousmiala. Vtom sa však zhrozila. Meškala do práce! Vyskočila na nohy, schmatla mobil a rýchlo vytočila Maino číslo. Tá jej zdvihla a veselým hlasom oznámila: „Buď v pohode, zvládam to tu aj sama, odpočiň si,“ Lu si vydýchla.
„Ďakujem, Mai, si zlatá,“ znova klesla do postele.
„Nie je začo. Ináč, ráno sa tu zastavil Marco a povedal mi, že keby si sa nedostavila do práce, mám ti zavolať. Už som ti raz volala a ty si mi zdvihla a oznámila si mi, že budeš meškať. Ale asi si bola tak unavená, že si na to už nespomínaš,“ povedala bezstarostným tónom Maia.
Lu zamrazilo. Naozaj si to nepamätala, ale snažila sa uvažovať s chladnou hlavou. Možno naozaj nebola úplne pri vedomí. Včera bola tak veľmi vyčerpaná, že si teraz ani nebola istá, či sa jej ten hrôzostrašný nočný zážitok iba sníval, alebo to bolo naozaj.
Lu sa kamarátke ešte raz poďakovala a zložila. Potom skontrolovala, či jej naozaj volala. Žiadny odchádzajúci hovor tam nebol...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár