„Čo blázniš? Odplašíš nám všetkých zákazníkov,“ keď si uvedomila, ako sa tvári, zarazene sa odmlčala a spýtala sa: „Čo sa stalo?“ Jej hlas znel vystrašene, takmer tú otázku zapišťala. Lu sa po včerajšom zážitku ani nečudovala.
Rýchlo vytiahla mobil z kabelky a ukázala jej odchádzajúce hovory. Maia na displej chvíľu nechápavo hľadela, potom sa jej výraz zmenil na zmätený.
„Ty si ten hovor vymazala?“ Spýtala sa pochybovačne. Lu sa trochu nazlostila, pretože jej bolo zrejmé, že si o nej kamarátka myslí, že sa zbláznila. Namrzene odsekla:
„Na čo by som to asi tak robila?“ Teraz sa už Maia tvárila absolútne vydesene.
„A-ale veď si mi ráno volala. Tvoj hlas znel úplne normálne. A... ja... nechápem ako to...“ Už zo seba nedokázala nič dostať. V tvári tak zbledla, až sa Lu zľakla, že omdlie. Pomohla jej sadnúť si na stoličku. V tom Lu znova zazvonil mobil.
Bol to Marco. Lu zaváhala, po tom raňajšom zážitku, ktorý ona záhadne prespala, nedôverovala dokonca už ani mobilom. Prijala hovor a mobil si pomaly priložila k uchu. Cítila sa ako v tom gýčovom horore, keď nejakej žene párkrát volá nejaký šialenec a ona úplne podľahne paranoji.
„Áno?“ Slabo sa ozvala do mobilu.
„Lu, neuveríš, čo sa mi dnes ráno stalo.“ Ani nepočkal, kým Lu niečo povie a pokračoval: „Prišiel som do práce a môj kamarát a spolupracovník na mňa pozerá ako na blázna, že čo tam robím, veď som mu volal, že dnes neprídem do práce. Pol hodiny som ho presviedčal, že ja som mu určite nevolal. Potom som stratil nervy a skúsil som sa pozrieť na odchádzajúce hovory. A čo tam nevidím... no, vlastne som tam nevidel nič. Žiadny odchádzajúci hovor. Chris si myslel, že si z neho robím žarty.* Konečne mu došiel dych. Lu to však nebolo nič platné, pretože zo seba nemohla dostať ani slovo.
„Lu, si tam?“ Spýtal sa potichu zadýchaný Marco.
„Á-áno, som tu, len si ma prekvapil,“ trhane sa nadýchla, potom pokračovala: „Vlastne, mne sa dnes stalo niečo podobné...“ A porozprávala mu, čo sa stalo ráno s Maiou.
Lu bolo Marca trochu ľúto, pretože narozdiel od Mai, Marcov priateľ Chris mu nechcel vôbec veriť, že on ten hovor nevymazal, aby si z neho vystrelil. Chris sa na Marca dosť hneval za to, že si z neho robil blázna a vôbec nič si nedal vysvetliť. Hneď, ako sa im skončila zmena, Chris sa zdvihol a bez pozdravu odišiel domov. Marco prišiel hneď z práce zronený k Lu domov a všetko jej povedal. Lu ho objímala okolo krku.
„Neboj sa, raz sa na teba určite prestane hnevať. A aj keď mu nemôžeš povedať, čo sa tu deje, máš predsa mňa a Maiu, nám môžeš dôverovať. To veľmi dobre vieš.“ Pobozkala ho na líce. Marco sa trochu pousmial, no pokrútil hlavou.
„A čo keď dostanem ten záchvat,“ pri slove záchvat naznačil vo vzduchu prstami úvodzovky, „keď budem s ním? Čo mu potom poviem?“
Na to Lu odpoveď nemala.
Keď sa k nim pridala Maia, sedeli na gauči, rozprávali sa a popíjali kávu.
„Dáš si aj ty?“ Spýtala sa jej Lu. Maia prikývla. Lu vstala a prešla do kuchyne. Dala zovrieť vodu. Medzitým nabrala kávu do šálky. Práve, keď išla zalievať kávu, prišlo to znova...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár