O pár dní, počas ktorých Hanna Guntera čo najviac zamestnávala, aby ho odviedla od myšlienok na mŕtvu rodinu, bolo ďalšie bombardovanie. Tentoraz však nemali také šťastie. Rozhodli sa totiž, že sa pôjdu prejsť do lesa. Povedali si, že keď bol týchto pár dní úplný kľud, ani dneska sa nemusí nič stať. Vo chvíli, keď sa ozvali sirény, ktoré v lese zneli tlmene a veľmi vzdialene a hneď po nich výbuch a výkriky ľudí, uvedomili si, akí bolo neopatrní a. Bombardovanie môže prísť kedykoľvek nečakane, nemali sa tak nerozvážne vzďaľovať od mesta len kvôli tomu, že sa potrebovali nejako rozptýliť.

Chytili sa za ruky a rozbehli sa hlbšie do lesa. Nádejali sa, že les bombardovať nebudú. Na chvíľu sa zadýchaní zastavili, aby nabrali dych.
„Hanna,“ vysúkal zo seba Gunter, „chcem, aby si vedela, že nech sa stane čokoľvek, milujem ťa. Si moje všetko,“ Hanna v jeho očiach zbadala slzy. Chystala sa mu povedať, že aj ona ho miluje, práve sa nadychovala, keď tesne vedľa nich dopadla bomba. Oboch tlaková vlna odhodila o niekoľko metrov. Hanna dopadla vedľa stromu, počas letu sa oň škaredo oškrela plecom. Gunter však také šťastie nemal. Výbuch ho hodil do stromu, z ktorého vytŕčal ostro zakončený hrubý konár, ktorý sa pre Hanninho milého stal osudným. Keď si Hanna uvedomila, čo sa stalo, Gunter sa poslednýkrát bublavo nadýchol, z úst mu vytiekol pramienok krvi a napichnutý na konári ochabol.

Najskôr Hanna nerozumela tomu, čo sa stalo. Vnímala len hrobové ticho. Bombardovanie sa skončilo. Bola to posledná bomba. Posledná bomba, ktorá sa pre jej lásku stala osudnou. Vtom ju pochytila hystéria. Začala srdcervúco nariekať, mala pocit, že jej od žiaľu pukne srdce. Kričala a vykrikovala Gunterovo meno. Posledné, čo videla, bola skupinka ľudí z jej mesta, ktorá sa k nej pomaly blížila. Potom ju zahalila tma.

Lu sa prudko nadýchla. Kanvica jej vypadla z ruky a horúca voda sa vyliala na dlážku. Našťastie jej nezasiahla nohy. Preskočila mláku a rozbehla sa do obývačky. Marco práve vyskočil z gauča a bežal jej naproti. Lu sa mu hodila okolo krku. Znova obaja plakali. A Maia znova nevedela, čo má od strachu, že sa jej priatelia už neprebudia a úľavy, že sa napokon prebudili, robiť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár