Po tom, čo Lu upratala spúšť, ktorú spôsobila na kuchynskej dlážke, všetci traja si roztrasene posadali, Lu zavesená do Marca. Znova Mai rozpovedali, čo sa stalo. Lu sa kamarátky spýtala, či by u nej dnes nechcela prespať, trochu si privstanú, Lu hodí Maiu domov, aby sa mohla nachystať do práce a potom pôjdu do Arthura spolu. Maia súhlasila, pretože ani ona nechcela ísť v túto večernú hodinu sama domov. Už bolo desať hodín a Lu veľmi dobre vedela, ako sa kamarátka bojí sama ísť večer len po chodbe k susedke a nie ešte k autu a od auta k sebe domov. Bola veľmi paranoidná, čo sa týkalo sériových vrahov mladých žien. Trochu z tejto paranoje sa prenieslo aj na Lu, preto tá počiatočná nedôvera voči Marcovi.

Nachystala Mai vankúš a prikrývku a s Marcom si ľahli do jej postele. Lu tentoraz nechala dvere úplne otvorené, aby mala Maiu pod dohľadom, keby náhodou niečo potrebovala.

Obaja sa zobudili uprostred noci na nepríjemný pocit, že ich niekto pozoruje. A mali pravdu. Stála nad nimi Maia. V tvári mala bezduchý výraz a upierala na nich pohľad, ktorému chýbalo to živé svetlo, ktoré sa v ňom vždy ligotalo.
„Maia?“ Zašepkala vystrašene Lu. Nereagovala.
Zdvihla ruku a namierila na nich ukazovák.. Vtom prehovorila hlbokým hlasom, ktorý jej patril, ale zároveň nepatril. Lu ju ešte tak nepočula rozprávať ani keď bola pod veľkým tlakom alebo veľmi naštvaná.
„Kliatba je zvrátiteľná,“ potom ochabla. Prudko sa nadýchla a uprela na nich zmätený pohľad, ktorý už znova obsahoval to typické maiovské svetlo.
„Čo tu robím?“ Pozerala sa striedavo raz na jedného, raz na druhého.
Lu s Marcom to však takmer nevnímali, pretože na seba vydesene hľadeli.
Kliatba je zvrátiteľná? Čo to má znamenať? Aká kliatba?

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár