Jej milý bol hľadaný za vraždu, krádež, znásilnenie (zvláštne, že teraz sa to rieši, keď inokedy muži znásilňujú ženy počas bieleho dňa na ulici plnej ľudí a nikto si to nevšimne), obťažovanie a vlastizradu a na jeho hlavu bola vypísaná veľmi veľká odmena. Všetko to boli výmysly, až do posledného písmena. A začalo sa to obyčajným, no za to škodoradostným výmyslom gazdu, u ktorého Marthin chvíľu pracoval, ale gazda ho napokon vyhodil za to, že Marthin je chudobný, a lakomý starý gazda mu odmietal platiť. To vyústilo do drsného sporu, v ktorom ho Marthin pourážal všetkými možnými, ale zato pravdivými spôsobmi. Gazda ho vykopol a o pár dní na to prišiel s výmyslom, že mu jeho bývalý zamestnanec ukradol sliepku a následne na to ju predal na trhu. Pridali sa k nemu všetci jeho susedia a na Marthina si vymysleli také sprostosti, aké svet ešte nevidel.
Odvtedy sa Marthin schováva už pár mesiacov, väčšinou v blízkosti hradieb, aby sa mohol stretávať s Rosemary, hoci je to veľmi nebezpečné, pretože čím bližšie k hradbám sa nachádza, tým je väčšia šanca, že ho žandári zajmú a na mieste zabijú. Marthin však nechce počuť ani slovo o tom, že by ju opustil. Buď odídu spolu alebo neodíde vôbec. Rosemary z toho bola zúfalá, ale na druhej strane bola šťastná, že má pri sebe niekoho, komu sa môže zdôveriť so všetkým.
Jednou vecou z toho všetkého bola záležitosť (alebo skôr záležitosti) s jej sestrou. Jej staršia sestra, veľmi škaredá, čo musela pripustiť dokonca aj Rosemary, jej odkedy si pamätá robí zo života peklo. Vymýšľa si na ňu historky a sťažnosti, kvôli ktorým má potom problémy u otca a domáce väzenie. Kradne jej šaty, odháňa nápadníkov, ohovára ju – číra závisť. Rosemary je na rozdiel od nej krásna ako anjel. Dlhé, ligotavé blond vlasy jej v jemných kučerách splývajú až na chrbát. Trávovozelené oči sa dokážu do človeka vpiť a ten má napokon pocit, že mu dokáže čítať myšlienky. Krvavočervené pery ostro kontrastujú s kriedovobielou mramorovou pokožkou, ktorou je obalené jej telo s ladnými krivkami. Na druhú stranu, Wandine tmavé vlasy vytŕčajú v ostrých drôtoch na všetky svetové strany, hnedé oči zapichne do každého, kto na ňu čo len pozrie a lepšie je, keď sa neusmieva, pretože krivé zažltnuté zuby odradia dokonca aj ženy v rozhovore s ňou. Ale najhoršia je jej povaha. Je závistlivá, žiarlivá, škodoradostná a rada si vymýšľa a žaluje otcovi. A čo je hlavné, je absolútne neľútostná.
Ale práve vďaka nej sa tí dvaja stretli. V ten deň sa Wanda rozhodla, že si zase raz „vystrelí“ zo svojej sestry. Išla za otcom a povedala mu, že keď bola na trhu so svojou komornou, videla tam Rosemary, ako laškuje so starými pijanmi. A očividne jej to robilo dobre, tvrdila Wanda.
Otec si dal Rosemary ihneď zavolať a nič netušiacej dievčine hodinu prednášal o tom, ako sa má princezná správať, ako sa nemá princezná správať, čo má princezná robiť a čo nemá princezná robiť a s kým sa má a nemá stretávať. Potom ju poslal do komnát a dal ju strážiť jeho osobnými strážcami, pričom jej ešte vytkol, že riskuje vlastný život kvôli takej nepodarenej dcére. Wanda celú dobu upierala na Rosemary povýšenecký a posmešný pohľad.
V tú noc sa Rosemary vykradla z hradieb pevne presvedčená, že od otca a krutej sestry utečie. Blúdila lesom, až narazila na čistinku, v ktorej zazrela postavu. Preľakla sa a snažila sa opatrne vycúvať. Naraz však stúpila na suchý konár, ktorý pukol tak hlasno, až sa neznáma postava mykla, vyskočila na nohy a točil sa okolo vlastnej osi.
„Kto je tam?“ Zakričal do tmy tajomný muž. Rosemary si dlaňou prikryla ústa, aby nevydala nejaký zvuk, ktorý by ju mohol prezradiť. „Vylez, lebo prisahám, že si ťa nájdem a tak ťa zmlátim, že na to už do smrti nezabudneš,“ vyhrážal sa.
Rosemary sa preľakla ešte viac. Zhlboka sa nadýchla a na roztrasených nohách vykročila na čistinku. Keď si muž uvedomil, že už nie je sám, prudko sa otočil a...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár