Celú noc čakala pred väznicou, kým ju pustia k jej Johnathanovi. Oproti tomu, čo ho čakalo, sa jej zdalo to, že sa nedopatrením ocitli v minulosti ako ten najmenší problém na svete. O dva dni sa konal súd, do tej doby ju k nemu púšťali každý deň aspoň na desať alebo pätnásť minút, podľa toho, aký žalárnik práve strážil väzňov. Potom sa konal súd. Johna usvedčili z viacerých krádeži a zločinov, niektoré boli také nepravdepodobné, až to Cynthia nevydržala a vrieskala, všetkých preklínala a mlátila každého, kto sa k nej priblížil. Upálenie zaživa. Podľa Cynthie najhoršia možná poprava vôbec. Mala sa konať o štyri dni. Nedovolili ísť za Johnom ani na päť minút. Melody a Carlos jej boli veľkou oporou, ale to jej nestačilo, aj keď im bola vďačná, že stoja pri nej. O pár dní, z ktorých sa stali hodiny a napokon minúty, jej milý, s ktorým plánovali útek, rodinu a celú budúcnosť zomrie hrôzostrašnou smrťou. A všetci sa na tom budú zabávať. Nenávidela ich, všetkých ich nenávidela, preklínala ich, plánovala si, ako ich všetkých popraví jedného po druhom (čo bolo nerealistické, ale poskytovalo jej to aspoň minimálnu úľavu).

A zrazu nastal ten hrozný okamih. Jej drahého viedli cez celé mesto spútaného, bol vychudnutý na kosť, pod očami mal tmavé kruhy. Ale napriek tomu sa niesol hrdo, mal vystreté plecia a Cynthia vedela, že to robí hlavne kvôli nej. Aby bola aj ona silná. Ale nebola. Celú dobu, až kým sa to nezačalo plakala. John upieral svoj pohľad na ňu a šepkal a vykrikoval stále dokola, ako ju hrozne miluje a že sa nemôže trápiť, že si to zaslúži a nevedel by ju zaopatriť do budúcnosti. A keď sa to začalo vrieskala. Ako zviera. To čo vydávala bol neľudský rev, ktorý prehlušil Johnove výkriky bolesti a piskot a výkriky radosti, ktoré sa ozývali z davu. A v tom, keď bol John už takmer úplne obhorený a upadal do bezvedomia a Cynthia sa na to už nemohla dlhšie pozerať, jej znova pred očami vybuchla tma.

Prudko roztvorila oči. Vykríkla raz. Potom druhýkrát, kým si neuvedomila, že Marco sedí oproti nej celý spotený, po lícach mu tečú slzy a prudko dýcha. Potom si uvedomila aj to, ako na ňu Maia kričí, aby sa spamätala, že nechápe, čo sa to deje a triasla ňou. Lu ju ignorovala, prudko sa postavila, preliezla cez stolík, pričom pozhadzovala a porozbíjala šálky, v ktorých bola káva a voda a vrhla sa Marcovi do náručia.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár