vo vetre a v malej žiali ,
otvára svet znova nasledujúcej jari,
do ktorej sa vkráda srnka.
Závisť zimy a zas leta ,
čo tá jar zas vladári,
stvára vietor , krásne chvíle
niekedy aj bedári.
Ľalia malá , v kútiku stojí ,
potichúčky rany hojí ,
Prečo samu , opustenú ,
nechala ju rásť v poli ,
nemyslela na to ,
že ju to tak bolí.
Keby ona vedela ,
že samá je smutná ,
pribehla by k nej ,
a povedala ľalii že je z krásna v nesvojej,
zaujímavej roli a najkrajšia v jej,
opustenom poli .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
25. 9.sept. 2012 18:33
mohlo to byť veselšie.. ale o to ani tak nejde, pretože je to neskutočne krásne takže ďakujem
Napíš svoj komentár