V tomto krátkom zamyslení, by som vyslovil niekoľko mojich úvahových adventných prvotín.
Pozývam vás v tomto adventnom čase, aby sme trošku spomalili, a zabrzdili v nejakom našom osobnom rozlete. Prečo to teraz spomínam? Napríklad preto, lebo sám na sebe vnímam, že mám toľko práce na hlave, že nestíham, a napríklad až včera, keď som popíjal skutočne skvelé kapučíno u môjho kamaráta, a debatili sme sa ako ináč o svete motorizmu, počítačov a podobne, aký je skutočne drahocenný čas, presne tak, ako som to opísal ešte v minulom novembrovom blogu.
Majme čas, a nájdime si čas na našich známych, aby sme celkom neotupili sa, a pamätajme, že ani práca od svitu do mrku, ako sa ľudovo hovorí, nie je celkom všetko. Je to veľmi potrebné a užitočné, ale aby sme neskĺzli do prílišného extrému, že buď, niektorým sa nechce pracovať, a niektorí no samozrejme, zo zdravotných dôvodov nemôžu, nie je im to telesne umožnené, ale aby sme si sami vedeli rozkázať, že kedy dosť kedy treba ubrať nohu z plynu, ako sa hovorí, a kedy treba naopak pridať na našich aktivitách.
Je to pre mňa celkom neuveriteľné, ešte teraz bolo leto, a vnímal som v práci celú tú krásu letnej prírody, jeseň, ak mám povedať pravdu som vôbec nevnímal, pretože do polovice novembra vonku dobre že nie 20 stupňov bolo.
My, kresťania, ponorme sa do advetných zamyslení, a čítajme častejšie Písmo Sväté. či už konkrétne state z knihy Písma Svätého, alebo ak niektorí poznajú modlitbu liturgie hodín, breviára, nájdime si večer, ráno čas, aby sme s pomodlili, a až tak si išli lahnúť spať, poprípade sa ráno pustiť vykonávať do nejakej práce, aby sme začínalo všetko s božím požehnaním.
Zároveň, dnešným dňom, keďže je prvého decembra, som začal už neuveriteľný šiesty mesiac v práci, a trochu sa obávam, čo bude na konci mesiaca, pretože mi končí zmluva. Ach. Snáď dobrotivý Pán mi pomôže, a samozrejme už teraz sa celkom úplne zdôverujem predovšetkým Jemu, a Panne Márii.
Tento týždeň som mal možnosť bližšie sa spoznať, aj na duchovných akciách, a samozrejme aj na svätých omšiach v našom kostole s duchovnými otcami, pánmi pátrami z vedľajšej dediny. Bolo mi celkom cťou, byť účastní na svätej omši.
Naučil som sa novú modlitbu, ktorú som síce nepočul už len prvý krát, ale teraz som si ju zapamätal. Skutočne som rád, že som ju spoznal tú modlitbu, totiž všetko nové v nejakom tom duchovnom obzore, na duchovnom poli, čo sa naučím, vždy sa mi niečo zíde, a skutočne, pamätajte, že kto sa nebude hanbiť vyznať vieru v Boha, a nezaprie Pána pri rozhovoroch s druhými ľuďmi, toho ani Pán Ježiš nezaprie pre svojim Otcom. Presne teraz som citoval, respektíve parafrázoval Písmo Sväté o vyznaní viery v Boha pred ľuďmi.
Dávam ju aj vám do pozornosti, aby v nejakých ťažkých chvíľach, a samozrejme, aj sa pre niečo možno že mimoriadneho pre vás, dôležitého na niečo pripravujete, a cítite poriadnu dávku odvahy a samozrejme zodpovednosti, ponúkam, takto, ako na záver túto modlitbu.
Ktorí ste veriaci, šírte ju medzi sebou, a naučte sa ju aj vy modliť, celkom istotne sa vám to zíde. Je to zasvätenie sa Panny Márie.
Matka, Tvoj som teraz i naveky.
Skrze Teba a s Tebou chcem
navždy celkom patrit Ježišovi.
Amen. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
3. 12.decembra 2013 20:47
veľmi krásne povedané.......
Napíš svoj komentár