Robíš presne tie isté chyby, ako robia kresťania v rozličných kresťanských periodikách, kedy porovnávaš tak ako oni, materializmus kontra duchovný svet. O tomto som napísal stovky článkov, pri troche šťastia, keby si si pozrel môj profil, a otvoril niektoré články s touto tematikou, ktorých mám stovky, zistil by si taktiež približný pohľad.
Jednu vec k tomuto ti napíšem.
mýliš sa totiž hneď v prvých vetách odstavcu, teda hneď na začiatku. Píšeš citujem : "Ako správne čeliť chorobám a prírodným katastrofám?"
V prvom rade je treba vedieť, že v skutočnosti sú odrazom toho, akí my sami sme. Že sú odrazom pravdy o našom vnútri.."
No dobre, pozri.
Nepozeraj a nečítaj duchovné kresťanské periodiká, ktoré ťa zdržujú a udržujú v nejakej duchovnej zaostalosti, pretože si sa za tie roky, čo ťa sledujem, nepohol prakticky nikde.
Daj si sám otázku pre seba, kde si sa pohol možno aj za tie roky ty sám osobne. Či si sa dokázal vymaniť z nejakého stereotypu, a či máš na niečo aj svoj vlastný názor, alebo poväčšine publikuješ všeobecnú mienku nejakej danej uzavretej komunity, ktorá nedovolí napríklad akékoľvek kritické myslenie. Prečo som to napísal.
Za prvé. Sekol si sa totiž v nadpise. Píšeš. Dávaš si otázku asi rečnícku. "Ako správne čeliť chorobám a prírodným katastrofám?"
Dobre, idem teraz rozumovou argumentáciou. keď sa pýtaš otázku tohoto typu, pravdepodobne vieš odpoveď, alebo odpoveď hľadáš.
Chybou mnohých duchovných periodík, je v podstate jedno, či teraz nejaké jehovistické publikácie sa nad niečím zamýšľajú podobne, ako to nachádzam napríklad v katolíckych novinách, alebo nejakých kresťansko duchovných periodikách, zamysleniach, to je jedno, je to, že opisujú niečo veľmi všeobecne, ale nejdú k jadru veci.
Sami totiž nevedia, ako riešiť mnohé sporné otázky tohto sveta, neopierajúc sa ani na argumentáciu písma svätého, vkladajúc len svoje dojmy. niečo na spôsob pastierskych listov, ktoré majú nulovú výpovednú hodnotu.
Dôvod je jednoduchý. Ako kresťan katolík samozrejme chápem, čo mi cirkevná vrchnosť predkladá, ale ja to neovplyvním, a v prvom rade treba takýmto listom osloviť kompetentných, ktorých sa to priamo týka.
Tým že duchovní častokrát vstupujú do svedomia obyčajných kresťanov, ktorí pri nejakej spornej otázke nevedia zaujať stanovisko, pretože ich sa to priamo netýka, stavia do kontraproduktívnej situácie v tom zmysle, ako keby bežný kresťan pri akomkoľvek konflikte medzi svetom a duchovnom, medzi ateistami a cirkvou musel pod hrozbou hriechu za každú cenu nachádzať akési neustále argumentácie a neustále zdôvodnenie, prečo robí niečo tak, ako robí, prečo myslí tým spôsobom, akým spôsobom myslí.
Tento spôsob paralyzuje duchovnosť človeka a ničí jeho autenticitu v tom, že potláča jeho individualizmus, potláča jeho jedinečnosť a podobne.
Podstatné je to, že človek po prečítaní si niečo zanalyzuje. potom sa zamyslí nad tým, a vytvorí si vlastný názor.
Je jedno,či ten názor je v zhode alebo nezhode s nejakou mienkou väčšiny, svetskej, alebo cirkevnej komunity a príslušnej autority ako takej. Človek je pozvaný k tomu, aby neustále skúmal svoju cestu k Bohu, a na tejto ceste sa stretá s rozličnými prekážkami, zlami, ale aj dobrami. Stretáva dobro aj zlo v tej najrozmanitejšej podobe.
píšeš... "Ľudia musia v prvom rade pochopiť a potom prijať fakt, že každému odklonu od harmónie, ktorý ich zraňuje v podobe choroby, alebo nepriazne prírody, predchádzalo ich vlastné, vnútorné a osobnostné odchýlenie od harmónie..."
toto je záležitosť prvých ľudí nie nás, čo píšeš.
to, či ochoriem, nezávisí od teba. ani od môjho suseda, v nepriamom slova zmysle. nezávisí od nikoho. buď si dám pozor na zdravie, alebo nie, alebo tomu zabrániť nevieš. niečomu viem predísť, niečomu nie. Bol som veľmi ťažko chorý na kovid, kde som bol 4 tyždne zaintubovaný na posteli s kyslíkovým prístrojom, a vďaka Bohu že osvietil rozum zdravotníkov, som ostal nažive čo vďačím Pánu Bohu aj touto cestou verejne tu.
Je veľa múdrych aj v kresťanstve, ktorí zaručene hľadajú recept na duchovno telesné uzdravenie, ale väčšinou to končí tak, že po nazvem to, kresťanskej bohoslužbe rozličnej denominácie ľudia zasadnú za nedeľný stôl, dobre sa najedia, predchádza tomu ako spomínam bohoslužba, často už na nej pozerajú na hodinky, kedy duchovný skončí, a podobne.
Sú veci ktoré oplyvniť ani správaním nevieme.
Pokiaľ nemáš zlé úmysly, väčšinou aj keď sa pomýliš v niečom, dá sa to napraviť, morálne, duchovne. Ak máš zlé úmysly, málokedy sa to napraviť dá, a v tom prípade sa človek musí na to spoľahnúť, že predsa čas zahojí všetky rany.
Zhrniem ti moje videnie ešte raz do týchto viet.
Nesnaž sa všetko rozumovo dokázať. hlbočina je človek, a jeho srdce je priepasť Ž 64
Nechaj veci na Pána Boha.
V tvojich zamysleniach vnímam spústu omylov, ktorých sa fatálne dopúšťajú samozrejme aj duchovní príslušníci kresťanskej viery rozličných denominácii v tom, že aj mnohí kazatelia na všetko majú odpoveď... ako čeliť chorobám, čo je príčinou úpadku tohto sveta.
Oni "všetko vedia" "všade boli", už prečítali dvestokrát bibliu, na všetko "majú odpoveď", na všetko "majú argumentáciu"... proste dokonalosť sama o sebe, len vieš keď zatvoríš dvere na svojej izbe zisťuješ, že častokrát upadáš do akéhosi sebaklamu, kde dobre vieš že toto...
nie si ty, veľakrát človek iba hrá nejakú formu, niečo proste len stále maskuje.
Nie preto, lebo nechce svetu ukázať pravú tvár, ale preto, lebo vnútorne je nevysporiadaná disharmonická osobnosť, ktorá nemá predovšetkým vybudovanú a vypestovanú disciplínu, presne tak, ako mňa samotného v jednom blogu upozornila jedna čitateľka, o ktorej raz som sa už zmienil, že človeku nechýbajú nejaké vlastnosti ako cieľavedomosť zanietenosť, motiváciu, a všetko možné, vedomosti, a tak ďalej, ale to, čo ľuďom chýba je predsa ich disciplína.
Nič viac. A keď v niečom si disciplinovaný, harmonizuje sa tvoja osobnosť. Si zrazu vyrovnanejší, istejší, pevnejší. S pomocou božou sa presne stávaš tým, čo chce od Teba Boh. Aby si mal pevné korene, zapustené v Božej podstate, ktoré nevyvráti ani prudký vietor tohto sveta.
Mnohokrát je človek vábený tam, kde je záhuba, presne ako tie mystické sirény na mori, ktoré vábili námorníkov, a tam ich čakala istá smrť.
Ako teda čeliť chorobám a prírodným katastrofám.
Ako kresťan poviem jednu vec.
Modliť sa za požehnanie tohto sveta a konať tak, aby si sa za svoje skutky nehanbil a konať čestne.
Nič viac pre svoj život, či už ako kresťana, alebo nekresťana prakticky nepotrebuješ.
To je všetko čo som ti chcel napísať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tomiq254
29. 7.júla 2023 11:31
Pán Ježiš prichádza pre nás čo ho čakáme a vychváti nas odtiaľ ako je napísané tento svet si ešte prejde 7 ročným súžením a Ježiš navždy skoncuje so zlom budeme žiť 1000 rokov v Jeho miléniu potom bude posledný súd na ktorom kresťania nebudú lebo Pán Ježiš povedal kto verí v neho nepôjde na súd a potom Boh stvorý nové nebo nový vesmír novú zem a začne večnosť s Bohom radujme sa z toho lebo Ježiš pre nás už môže prísť hocikedy znamenia jeho príchodu su všade
Napíš svoj komentár