Iste veľa. Veľa som sa poučil. Veľa som spoznal, do veľa vecí som sa riskantne odhodlal. Darmo, radšej si popálim prsty, ako keby sa človek len tak mal prizerať.
Minule som si čítal horoskop, a tam také voloviny písali, že sa to nedalo ani čítať. Ako niekto môže v niečo také veriť? Je až zarážajúce, ako človek dôveruje horoskopom, písané od obyčajných ľudí, a vydané je to v hocijakom bulvárnom časopise, ale na pravé rady, vnuknutia od Boha, nápady, o ktoré častokrát máme až doslova žobrať jedine od Boha, v rukách ktorého máme svoj osud, sa žiaľ väčšina nezaujíma.
Potešilo ma, že som si písal so spolužiačkou zo strednej, a akurát teraz si píšem so spolužiakom z vysokej. Teší ma, že aspoň okrajovo človek na človeka nezabúda, a srdcia sa zbližujú v jedno. Veď nie nadarmo, musíme si dať záležať, aby staré priateľstvá nikdy nepominuli, aby sme nezabudli na ľudí, s ktorými sme zdieľali nejaký ten čas. Veď Pán Boh o tom vie. Dobre pozná, čo bude zajtra, o mesiac a podobne.
Na dnešnej sv.omši, letecky v mysli si preto spomeniem, a poprosím Boha, aby som na všetko minulé zabudol. A to raz a navždy. Tak, ako sa končí starý rok, a začne nový čoskoro, je dobré, nech necháme všetko odísť. Všetko, čo nepatrí doslova do nášho života, všetko čo nám nie je súdené v našom živote, aby raz a navždy sme spravili hrubú čiaru. Nie. Spomienky už nebolia. Vyčiarkol som ich z papiera, a zahodil do koša. Či skôr do ohňa.
Ešte vo sviatočnej, vianočnej nálade, sme sa s kamošmi dvoma rozhodli, že podnikneme šialený výlet. Išli sme do mestskej hory. Nič by na tom nebolo čudné, keby sme to spontánne nenazvali hororovým prostredím. Všade pokoj, ticho, také ticho, až som sa hrozne bál, ale zároveň tak ma to fascinovalo, že sa teším, kedy to zopakujeme, snáď zajtra? Chcel som po sv.omši už aj dnes, ale kamarát ide preč, tak nič to. Bude čas zajtra.
"Duša, ktorá dokáže uprostred utrpenia zvolať s Jóbom: "Aj keď si ma udrel, budem ti dôverovať," veľa získa zo všetkého utrpenia a protivenstiev."
Sv. Arnold Janssen. Je to citát, čo ma veľmi zaujal. Pristihol som sa, že ma doslova fascinuje utrpenie. Neviem prečo, pritom nie som sadista, a netrpím ničím . Včera na biblickej debate sme sa opäť cítili vo svojej koži. Sú to príjemné chvíle, ktoré človek strávi, veď plníme predsa Ježišove slová... " kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi..." a podobne.
Samozrejme, že sa teším na dnešnú večeru. Ako keby som nebol nejak dojedený. Kus mi nie je všetko jedno, že nemôžem niektorej.. hehe, napísať osobne úprimné slová lásky, ale možno sa v nastávajúcom roku niečoho pekného citového, najradšej by som bol keby aj stáleho, azda aj dočkám. Nebolo by odveci. Posilnil som sa o tejto nádeji na stetnutiu mladých, ktorí organizovali jedni kresťanskí manželia.
Krásna diskusia. O partnerstve, o zhode, o spoločnej modlitbe, o modlitbe jeden za druhého, to boli témy, ktoré sme rozvíjali. Príjemná atmosféra, a samozrejme, ja živel, a obstál som v diskusii dobre. Okrem toho že som zápalisto prezentoval svoje bohaté skúsenosti, som získal cd s prednáškami a modlitbou za dobrú manželku v budúcnosti. Každý deň odvtedy som si dal záväzok, že sa budem na teno úmysel modiť. Za vznešené, hodnotné, potrebné a ušľachtilé méty sa treba ustavične modliť. Tak isto by som rád spropagoval modlitbu Matky ustavičnej pomoci od Panny Márie. Netreba zabudnúť na to, že nie ja som si to zaslúžil, ale z nekonečnej Božej dobroty mám to, čo mám, a treba ďakovať aj za všetky kríže, ktoré nás postihli. Prečo?
Myslím si, že najmä preto, lebo to, čo sme stratili, možno nemalo až taký hlboký význam v očiach Boha, a preto On sám to nejak tak podivne ukončil. Už teraz chápem, prečo to muselo byť tak razantne, a prečo som to ešte asi v mojom tri blogy dozadu článku nepochopil. Už som to pochopil. Silou mocou chcieť niečo, je nezmysel. Nebudeš predsa kupovať mačku vo vreci len preto, lebo je to teraz in, fičí to, a nie je dobré byť single. Ach jaj.
Som pevne presvedčený, že všetko je tak, ako má byť, a už by som to nemenil, čo sa stalo doteraz.
Zrak mi, hm, aspoň v mysli padol na jeden list v rímskom misáli, ktorý sa modlí kňaz, keď za celý ľud prosí Boha o milosť práve týmito úžasnými slovami...
"...Pevne dúfame, že aj my sa tam budeme naveky radovať z tvojej slávy. Tam zotrieš každú slzu z našich očí, a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre, budeme ti podobní po všetky veky, a budeme ťa bez prestania chváliť..."
Bože, ďakujem ti za všetky dobrodenia. Ani neviem, od čoho všetkého si ma uchránil. Prosím o odpustenie mojich hriechov, a túžbu stále počúvať to, čo máš pre mňa pripravené. Nie tak, ako ja chcem, ale tak ako chceš Ty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár