Buďme takými, akými sme

Začnem teraz asi stroho, ale vecne a fakticky. Príliš veľa otáznikov, príliš veľa vulgárnosti, ale na druhej strane dobrých myšlienok som vybadal v posledných mojich dvoch blogoch od užívateľov. Tie blogy boli jednak ako môj názor na niektoré životné udalosti, jednak ako taká krátka recenzia.

Ak som sa niekoho v nich nejak osobne dotkol, myslím si že som nemenoval po mene azda nikoho konkrétneho, ale ak sa niekto možnože predsa len našiel v týchto textoch niektorých mojich posledných písaných pridaných blogoch, mojich myšlienkach, a sa ho to nejako konkrétne dotklo, urazilo, tak sa chcem opravedlniť.

Prečo som to napísal? Napísal som to ale preto, aby sme odhalili svoju pravú tvár. Nemyslím vôbec konkrétne, pretože tu nikoho neviete spoznať reálne, zato, že tu mám nejakú moju síce najnovšiu fotku, ok to priznávam, ale tých fotiek už bolo niekoľko pravda, a aj tak nepoznáte ani seba navzájom, darmo si budete nejako pritakať, je to tak.

Ja viem, že mnoho vecí som tu napísal pomerne dosť ostro, a možno že to nemuselo tak byť, avšak nemyslím si, že som niekoho konkrétne veľmi urazil. Ak som spomínal tie tínedžerské prejavy a pod, tak každý máme nejaký svoj vyjadrovací spôsob.

Mnoho ľudí tu nemá dostatočne rozvinutú slovnú zásobu. Napríklad som vybadal, že niektorí vôbec neviete diskutovať. Ja chápem akési rozčúlené prejavy, to beriem, to je normálne, ale len málokto sa fakticky vyjadrí k danej téme, ktorú som nejako načrtol, a pokúsil sa teda aj nejako rozobrať, alebo bližšie priblížiť.

Myslím si, že v bežnom živote, teraz nebudem riešiť asi 50 komentov a správ, čo som teda v poslednom článku tu dostal, mimochodom, ďakujem za všetky kritické ohlasy, ktorých bolo požehnane, čo som veľmi rád, lebo nemám rád, ani keď mi niekto lahodí ušiam, a neznášam to ani na druhých. Som prísny na seba, a treba byť potom prísny aj na druhých.

Táto neúprimná faloš, ktorá sprevádza človeka, takto podvedome veľmi formuje, a v konečnom dôsledku aj ovplyvňuje správanie mnohých ľudí, ktorí pomaly nadobúdajú iné spôsoby, menia sa a tvárnia na iných ľudí, a preberajú postupne akési inakšie správanie, aké mali obvykle do onoho času.

To, čo som písal v mojom poslednom a predposlednom blogu, tak niečo podobné som písal hádam pred rokom, ale to bola troška opäť inšia téma, ale dajme si ruku na srdce. Nemám pravdu?

Isto poznáme tú frázu, tuším na veľa maturitných oznamkách to istého času dosť fičalo, totiž jeden výrok, ktorý tu chcem spomenúť. Znie. "Radšej budem nenávidený zato, aký som, ako milovaný za to, čím nie som..."

Myslím si, že týmto som povedal pravdepodobne všetko. Hovorí sa, že mnoho ľudí, ako príslovie naznačuje, súdi knihu len podľa obalu, ale pritom toho dotyčného veľmi ani nepozná, alebo vôbec ho ani nepozná.

Stalo sa aj mne, že som náhlivo vyriekol nad niekým čisto moje názory, ale tým chcem aj povedať, že buďme práveže vďační aj za takéto postrehy. Ospravedlňujem sa preto touto cestou každému, koho som priamo, alebo nepriamo nejakým spôsobom odhalil, urazil a pod. možno pudovo vystihol nejaké slabé stránky, vedomý si samozrejme toho, že ja ich mám omnoho, možnože aj stokrát viac. Hovorím to teraz s plnou vážnosťou.

Nikdy nevieš, kedy ťa niekto taký nenapomenie za niečo, čo keby ťa vôbec nenapomenul, a samozrejme, staral by sa len do seba, ako to druhí veľmi radi odkazujú, aby neriešili jeho, a podobné kecy, mimochodom, ja som mal veľmi rád, keď mňa niekto riešil, lebo ja som bol pojem, a vtedy si v kurze.

Ako hovorí môj nadpis tohto blogu buďme takými, akými sme v naozaj skutočnosti. Neoplatí sa nám niečo dôležité zakrývať. Veľa ľudí, ako som to už predsa naznačil minule, či už vo vzťahoch, chlapec dievča hej, na pracovisku, v škole, kade tade nemá rád neúprimných ľudí, a každý len hovorí, že povedz mi radšej pravdu do očí, ako keby si mi mal lichotiť.

Ale keď príde na lámanie chleba, a tú pravdu mu povie, zovrie mu zrazu pevne hrdlo, a on si vypočuje ortieľ, aký je, a častokrát to kamarátstvo proste padne. Toto chcete?

Ako som spomínal nedávno, raz som ráno stál pred školou, bolo to v júni dakedy, ešte škola bola. A faganiská 13 ročné, samozrejme cigáni, ale to je teraz jedno, nechcem nejako kategorizovať, alebo konkretizovať, pľuli zo školy. Opľúvali chodcov, deti, starších a pod.

Zakričal som na nich, jednalo sa o cigáňov, mne je jedno, riešim hocikoho, že keď máš cigáň problém, prídi dole, aj s tvojou partiou, môžeme si vysvetliť, čomu nerozumieš, alebo aký máš problém.

Kde boli učitelia. Kde sú tí mravokári, ktorí si udrú do ľudí, čo druhým chcú dobre. Toto sa samozrejme už teraz nehodi.

Čo chcem povedať. Chcem povedať to, že keď nebudeš brať ľudí profesionálne, nikdy nebudeš šťastný, a budeš si vytvárať falošné ilúzie, akých máš kamošov, a že tí druhí su debili, a tvoji nepriatelia, lebo ti povedali niečo, v čom si sa našiel... žiaľ v negatívnom zmysle. Takže asi toľko som chcel povedať.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu