Pamätám sa, ako na základnej škole v čítanke, som mal vysvetliť jedno hrôzostrašné slovné spojenie, ktoré bolo použité v akejsi starodávnej povesti spomenuté v tejto čítanke. Takto znela tá veta. "staršiemu bratovi závisť spať nedala..."
Vidíme v dnešnej dobe, ako mnohým ľuďom závisť spať nedá. Je veľmi paradoxné, že dnešný svet je veľmi obrátený naruby, a mnohé ušľachtilé duchovné stavby, mosty priateľstviev je teraz obrátené na sutiny, ruiny, na miesto, ktoré je veľmi schátralé.
Nechcem tu na blogu mierne politizovať, ba, prečo nie. Sme súčasťou štátu, a preto máme právo vyjadriť svoj názor. Prečo by som nevyslovil môj názor. Vidíme, aspoň tí už nie školopovinní, ktorí sa snažia zarobiť zopár euro v tejto mizernej a prašivej nepriaznivej dobe, a aké hrôzostrašné podlé údery sa im dostáva. Vidíme katastrofické scenáre dnešnej doby, kedy nás štát chce ozbíjať o každé euro zarobené.
Vrátim sa k tomu hrôzostrašnému slovnému spojeniu. Závisť mu spať nedala. Minule som bol u jedného akože šéfa, nechcem tu nejakým spôsobom ohovárať, viem, že to nie je kresťanské, ale chcem proste čisto ľudským spôsobom vyjadriť svoje dojmy, ktoré som behom iba pár minút stihol nadobudnúť, a aký som mal z toho celkový dojem.
No poviem, že dojem z toho som mal katastrofálny. Nie nadarmo sa hovorí, že mnoho ľudí súdi ľudí len podľa obalu, ale to, čo sa nachádza vo vnútri s radosťou len prehliadajú, pretože pri tejto akože úmornej a veľmi vyčerpávajúcej práci by sa mohli unaviť. A to nie je všetko. Mohli by nedajbože zistiť, že pred sebou majú človeka, ktorý ich azda v niečom predčí. V dnešnej dobe nevieš samozrejme nikdy, kedy sa ti postavia do cesty kadejakí magori.
Alfa a omega dnešnej dobe sú vzťahy. Každý každého nechutne upodozrieva zo všetkého, robia sa kadejaké machinácie a samozrejme všetci sa len držia tej svoje stoličky, je to samozrejme veľmi nevkusné, trápne a hlúpe. Samozrejme, vidíme tu odraz tejto doby, no dobre.
Základná vec všetkého je byť v kľude a pohode, pretože človek za každých situácii si musí zachovať chladnú hlavu. Mnoho ľudí sa až príliš veľmi snaží, a častokrát je to bez nejakého efektu, častokrát je to bez výsledku, a práve výsledok býva len ten nie veľmi pozitívny.
Napríklad časté sklamanie, podráždenosť, nechuť nanovo niečo začínať, neopodstatnený strach zo začatia niečoho čo pred časom sme mohli konať akosi automaticky, a teraz nás to brzdí, pretože nie sme si dostatočne istý, či budeme úspešní, a či sa predsa oplatí riskovať niečo nové, čo nepoznáme. Ľudia sa neboja novej výzvy alebo zmeny, ako sú častokrát charakterizovaní akože neúspešní ľudia, pretože tu sa musím zastať neúspešných akože.
Keby úspešný človek si prešiel takými stavmi, ako zažíva ten, ktorému proste nie je dopriate, on musí byť proste hviezda. Nie je umenie niečo mať na tácke naservírované, a hneď to automaticky prijať bez výhrad, vždy počítať s úspechom.
Na manažmente na strednej som sa čo to dozvedel, ináč som mal v obľube ten predmet, že úspešný človek musí začať od nuly, musí vyskúšať aj podradné roboty, aby si neskoršie vedel vážiť všetko to dobré, a neprijímal to automaticky, pretože to nie je také samozrejmé, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ako kresťan v tomto sa samozrejme musím opäť spoľahnúť na veľmi veľkú moc Ducha Svätého, ktorého sila samozrejme v každom čase robí zázraky. Veľmi by som si prial, keby všetkým vyšlo to, čo si spravia ako svoje predsavzatie, hoci samozrejme, žiaľ, po mnohých peripetiách sú ľudia sklamaní, frustrovaný, znechutený, aspoň to teda zažívam najmä v tejto dobe aj ja, hoci vždy sa odrážam nanovo, a myslím pozitívne, ináč by som tu už asi pravdepodobne nebol...
Prajem všetkým veľmi veľa darov Ducha Svätého a nenechajte sa odradiť neúspechmi. Povzbudzujte všetkých, ktorí to potrebujú, a neodmietnite prosby ľudí, ktorí vás o niečo žiadajú. Nikdy neviete, kedy vám vaša obetavosť môže dopomôcť ku čomusi oveľa hodnotnejšiemu, ktorého zmysel všetkého pochopíme častokrát oveľa pozdejšie. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ak miluješ Krista, tak je to pre teba milovaná osoba. Kristus, milovaná osoba miluje aj cudzieho, jeho zaujímajú všetci. Pre kresťana to je dôvod milovať blížneho. Sv. František hovoril: „Neodmietni chudáka, ktorý ťa prosí pre lásku Kristovu.“ Láska Kristova nás spája.
Milosrdenstvo nie je tolerancia, ani trpezlivosť nie je tolerancia. Dnes sa veľa rozpráva o tolerancii, máme byť tolerantní ku gayom, k potratom ….
Boh vôbec nie je tolerantný! Tolerancia je súhlas so zlom! Boh nesúhlasí so zlom. Boh mám ponúka svoje milosrdenstvo, odpúšťa nám náš hriech, dáva nám príležitosť sa zmeniť.
Dnešný svet chce toleranciu, kresťan to nemôže pripustiť, lebo láska Kristova nám to nedovoľuje. Máme tolerovať, že náš blížny ide do zatratenia? Tolerovať znamená nechávať ľudí v ich chybách.
Málo kto vie, čo je naozajstná pokora. Nie je pokorný ten, ktorý sa stále ponižuje. Pokorný človek pozná hodnotu seba ako človeka, ako aj hodnotu Božieho dieťaťa. Zakomplexovaný človek nikdy nebude pokorný, lebo upriamuje pozornosť na seba.
Ježiš Kristus bol dokonale pokorný, lebo dokonale poznal svoju hodnotu a mal z čoho zostupovať. Z úrovne Božieho syna, Všemohúceho Boha, zostúpil na úroveň trestanca a zločinca odsúdeného na smrť a urobil to dobrovoľne. Ale tiež pre nič za nič. Ježiš nebol pokorný len tak. Ježiš sa znížil, aby mohol priniesť obetu.
Keď sa ja mám znížiť, musím mať na to dôvod, dať šancu druhému, aby ten druhý rástol. Pokora neznamená, že sa pokorím pred zlom. Z pokory ma vyplynúť dobro.
filip